Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu vodorovná

História

Najstaršie osídlenie

     Horné Ponitrie je veľká kotlina obkľúčená súvislým vencom pohorí, ktoré od severu chránilo územie od studených vetrov a preto tu vznikli vhodné podmienky pre osídlenie už v najstarších dobách našich dejín. Územie horného Ponitria pozostáva z menších kotlín. Jednou z nich je dolina horného toku rieky Nitry obkolesená na severe a západe Kľakom, Reváňom a Temešskou skalou, ktoré patria do pohoria Malej Magury a Malej Fatry. Na východnej strane je to pohorie Žiar a Vyšehrad. Smerom na juh sa dolina rozširuje a klesá do Prievidzskej kotliny. Osou údolia je rieka Nitra, ktorá vyviera pod Reváňom.
     Už v dávnej minulosti tu prechádzala obchodná cesta, ktorá spájala Ponitrie s Turcom. Najkratšia cesta z hornej Nitry do Turca prechádzala cez obec Nedožery — Brezany, o niečo dlhšia cez obec Pravenec. Dlhšia cesta viedla cez Pravenec, Solku, Vyšehradné popod Vyšehrad do Turca. Zo Solky pravdepodobne jedna z ciest odbočovala cez Nitrianske Pravno do Kľačna a odtiaľ do Kláštora pod Znievom.
Hlásny roh z keramiky     Prírodný rámec dejinám ľudstva vytvárajú štvrtohory, posledné geologické obdobie dejín vo vývoji Zeme. Najstaršie doklady o príchode človeka na horné Ponitrie máme z doby kamennej. Dobu kamennú rozdeľujeme na staršiu - paleolit (500 - 8 tisíc rokov p. n.l.), strednú - mezolit (8 - 6 tisíc rokov p. n. l.) a mladšiu - neolit (6 - 3 tisíc rokov p. n. l.). Prví obyvatelia neandertálskeho typu prišli na horné Ponitrie už v paleolite. Neandertálski pravekí ľudia sú nositelia stredopaleolitickej kultúry nazývanej mousterien (pomenovanej podľa francúzskeho náleziská Le Moustier). Prví ľudia vyrábajú svoje nástroje z kameňa. Rozpoznávanie ľudských výrobkov od prírodných výtvorov v kultúrach staršej doby kamennej nie je ľahké. Surovinu na výrobu nástrojov používali pazúrik, obsidián alebo z jadier a úštepov získaných rozbitím prírodných valúnov. Jadrá a úštepy boli upravované obíjaním a retušovaním na nástroje s ostrou hranou alebo hrotom. K obžive lovili veľké zvieratá, ako bol mamut, nosorožec, kôň, pratur, medveď a iné. Bývali v jaskyniach, ale i v táboriskách na voľnom priestranstve. Vyhľadávali miesta s termálnymi prameňmi. V mladších kultúrach paleolitu ku kamenným nástrojom pribúdali kostené výrobky. Používali oheň, hustne osídlenie a spoločnosť sa formuje do rodov s matriarchálnymi znakmi.
     Z paleolitických lokalít na hornom Ponitrí boli objavené v Bojniciach Prepoštská jaskyňa, sídlisko na ulici J. Kráľa a napokon osídlenie hradnej travertínovej kopy, na ktorej sa rozkladá Bojnický zámok. Ďalšie nálezisko neandertálskych pravekých ľudí sa objavilo v Prievidzi na Mariánskom vŕšku.
     V strednej dobe kamennej — mezolite sa ustálilo podnebie a nadobudlo dnešný charakter. Človek sa živil lovom jeleňov, srncov, turov, zajacov, ošípaných a iných zvierat a vtákov. Často lovil kópiou a lukom. Lov bol doplňovaný rybolovom. Pracovné nástroje boli naďalej kamenné kombinované drevom. Z tohto obdobia sa doteraz objavilo len málo nálezov, medzi ktoré patria ojedinelé nálezy z Bojníc a Prievidze."
     Neolitická civilizácia s mnohými pokrokovými znakmi hospodárskymi, spoločenskými a kultúrnymi sa výrazne odlišuje od predchádzajúcich kultúr. V mladšej dobe kamennej vzniká nový vzťah človeka k prírode. Človek pristupuje intenzívnejšie k využitiu prírodných síl vo svoj prospech, začína na ňu aktívne pôsobiť. Postupne získaval skúsenosti, poznával mnohé prírodné javy a ich zákonitosti. Zlepšenie klimatických podmienok umožnilo vznik a rozvoj poľnohospodárstva. Človek začal obrábať pôdu a aby získal ďalšiu, vypaľuje a klčuje lesy. K poľnohospodárstvu pristupuje i chov domácich zvierat. Pestovaním plodín a chovom domácich zvierat sa podstatne zväčšila a rozšírila potravinová základňa.
     Na hornom Ponitrí neolitickí obyvatelia vyhľadávali k osídleniu terasy rieky Nitry a vhodné terény pod Vtáčnikom. Osídlenie možno dokumentovať nálezmi štiepanej industrie vo Veľkej a Malej Lehôtke, v Hradci, Cígli, Prievidzi a v Pravenci, teda v okolí Nitrianskeho Pravna. Bohatosť štiepanej industrie a dostatok surovinových zdrojov sa prejavuje najmä v handlovskej doline na lokalitách Remata, Ráztočno, Jalovec a poloha Horeňovo. Štiepaná industria je z bieleho a bielosivého kremenca, ktorý pochádza z miestnych zdrojov a na základe množstva suroviny, koncentrácie lokalít s veľkým množstvom polotovarov i odpadového materiálu možno predpokladať, že tu treba hľadať výrobne pracovných nástrojov, predmetov dennej potreby a zbraní z kameňa.
     Do eneolitu - neskorej doby kamennej (3000 - 1900 rokov p. n. l.) spadá lengyelské osídlenie, v ktorom sa objavujú prvé medené výrobky na hornom Ponitrí. K zaujímavým nálezom z tohto obdobia patrí hlinená plastika medveďa z Prepoštskej jaskyne v Bojniciach. Z Bojníc pochádza i medená sekera a klin. Výskyt medených nástrojov upozorňuje, že tu možno hľadať i dielňu na ich výrobu a že surovinové zdroje nie sú príliš vzdialené. V neskorolengyelskom období je osídlené i Nitrianske Pravno a okolie, čoho dôkazom je pohrebisko vo Vyšehradnom s kostrovými hrobmi.
     Medené predmety sú dokladom obchodných kontaktov s okolím. Obchod úzko súvisel s prirodzenou tvorbou obchodných ciest, ktoré vznikali v údoliach pohorí a popri riekach. Z hojného počtu medených nástrojov z horného Ponitria je potrebné spomenúť medené čakany z Koša a Handlovej, kde sa našla i sekerka a surovina v tvare koláčov. Ďalšie medené predmety poznáme z Cígla, Hradca a Brusna. Niektoré z nich, ako sekerku z Nitrianskeho Pravna, môžeme zaradiť už do staršej doby bronzovej (okolo 1500 rokov p. n. l).
     Objavenie zliatiny cínu a medi a jej využitie pre spoločnosť, osvojenie si technológie výroby bronzovej industrie dáva človeku veľké možnosti a nastoľuje obdobie novej deľby práce, vznik remesiel a rozšírenie obchodu. Toto všetko vedie k diferenciácii spoločnosti.
Bronzové predmety z obdobia lužickej kultúry     Dobu bronzovú datujeme do rokov 1900 - 700 rokov p. n. l. a rozdeľujeme ju na tri vývojové stupne: staršiu, strednú a mladšiu. Na prelome staršej a strednej doby bronzovej okolo roku 1500 p. n. l. do slovenského prostredia prenikajú mohylové kultúry. Na stredné a severné Slovensko prichádza ľud popolnicových polí so svojou lužickou kultúrou. Lužická kultúra na hornom Ponitrí je bohato zastúpená a vďaka objaveným pohrebiskám, sídliskám a hradiskám vieme, ako bola naša oblasť zaľudnená obyvateľmi lužickej kultúry. Z okolia Nitrianskeho Pravna sú to lokality Vyšehradné, Chvojnica a hradisko Vyšehrad. Hradiská ako vyššie typy sídliskových útvarov si vynútila zmenená spoločensko-ekonomická situácia. Z mohutného opevnenia na hradisku Vyšehrad vyplýva predovšetkým ich obranná funkcia. Sieť osád lužického ľudu bola neobyčajne hustá. Hlavným zamestnaním bolo poľnohospodárstvo a známa je domáca výroba bronzových predmetov. K výtvarnému prejavu možno počítať niektoré keramické tvary, ktoré súviseli s náboženskými predstavami. Pochovávanie bolo výlučne žiarové pod väčšími alebo menšími mohylami, popol a kostičky zo zomrelého sa ukladali do urny — popolnice. Na niektorých urnách sa objavujú „otvory pre dušu". Lužická kultúra na hornom Ponitrí pretrváva až do doby železnej.
Hradisko Vyšehrad     Archeologické výskumy v rokoch 1970 - 1978 potvrdili, že ľud lužickej kultúry si vybudoval na Vyšehrade mohutné hradisko v mladšej dobe bronzovej (1200 - 700 rokov p. n. l.) a sídlil tu i v staršej dobe železnej (700 - 400 rokov p. n. l.). Hradisko Vyšehrad má výhodnú zemepisnú i strategickú polohu a nachádza sa v nadmorskej výške 829 m. Okrem toho patrí do pohoria Žiar, ktoré tvorí hranicu medzi Turcom a Ponitrím. 
     Vyšehrad je hradisko, ohraničené strmými skalami na južnej i východnej strane, ťažko prístupné i zo západnej a severnej strany. Celý areál má mocné opevnenie vzájomne od seba oddelené sústavou valov na štyri samostatné dvorce. Vstup na hradisko je zo severnej strany, kde je aj najnižšia časť hradiska a najbližší zdroj vody. Práve túto polohu osídlili Lužičania, čo potvrdzujú výskumom získané nálezy keramiky, bronzovej suroviny, kosáky, ihlice a prstene.
Ďalší pohľad na Vyšehrad Podstatne výraznejšie bol osídlený Vyšehrad v mladšej dobe železnej. Dobu železnú rozdeľujeme na staršiu - halštat (700 - 400 rokov n. p. l.) ai mladšiu - latén (400 - 0 rokov p. n. l). V polovici 3. storočia p. n. l. prichádzajú na naše územie Kelti a germánske kmene. Nastáva rozmach kovovýroby, poľnohospodárstva, obchodu a vznikajú nové remeslá. Styky Keltov s vyspelými oblasťami sa prejavili v zhotovovaní šperkov, keramiky, sklených výrobkov a vo výrobe mincí.
     Kelti žili pôvodne v oblasti Hercínskeho lesa, východne od Rýna v pomerne chladných oblastiach. Na naše územie prišli ako okupačná vrstva, ktorá si podrobila domáce obyvateľstvo a neskôr sa s ním zžila. Moc Keltov zlomili v 1. storočí p. n. l. Dákovia. Spoločný život Keltov, Dákov a domáceho obyvateľstva tzv. púchovskej kultúry sa prejavil i na materiáli, ktorý z tohto obdobia pochádza. Na hornom Ponitrí sú to sídliská v Pravenci, Bojniciach, Prievidzi, hradiská v Hradci, Kamenci pod Vtáčnikom a na Vyšehrade. Keltsko-dácko-púchovské osídlenie bolo na Vyšehrade výrazne zastúpené. Hlavnú časť materiálu tvorila keramika, železné náradie remeselného a poľnohospodárskeho charakteru a predmety dennej potreby. Rôznorodosť nálezov je dokladom, že život na hradisku v období zmeny letopočtu bol čulý. Ženy sa zdobili sklenenými náramkami, železnými, bronzovými a striebornými sponami a muži nosili za opaskom veľké nože. Z keramiky sa v hojnom počte našli zvyšky sitúl, váz a jemných vyhladených laténskych nádob.
Archeologické sondy na hradisku Vyšehrad     Zdá sa, že v dobe rímskej [1. - 4. storočie n.l.) ešte ostáva púchovské obyvateľstvo na Vyšehrade, čoho dôkazom sú niektoré typy keramiky a kovových predmetov, ktoré môžeme časovo zaradiť do 1. až 2. storočia nášho letopočtu. Osídlenie Vyšehradu v tomto období podporuje aj to, že keltsko – dácko - púchovské obyvateľstvo si opevnené hradiská buduje na dôležitých križovatkách obchodných ciest, na výrazne obranných strategických miestach a takým určite Vyšehrad bol.
     Vpád Húnov do Európy koncom 4. storočia vyvolal veľké sťahovanie národov, teda i slovanských kmeňov. Koncom 5. a v 6. storočí osídlili naši slovanskí predkovia už veľkú časť Slovenska. Príchod Slovanov na naše územie nebol jednotný a neuskutočnil sa naraz. 
     Prírodné prostredie, do ktorého prví Slovania na hornom Ponitrí prišli, im umožňovalo venovať sa okrem poľnohospodárstva hlavne pastierstvu a chovu dobytka. Rozsiahle lesy poskytovali materiál na stavbu usadlostí a dostatok lesnej zvere ako doplnok obživy.
     Vyvrcholenie slovanského sťahovania nasvedčuje na rozklad patriarchálne - rodových vzťahov.
 Čoskoro po usadení v novej vlasti postihlo našich predkov nebezpečenstvo v podobe avarského vpádu do Karpatskej kotliny. Avarský kmeňový zväz sa koncom 6. storočia stal hlavným mocenským činiteľom v našich krajoch. Nad porazenými Slovanmi vládli viac ako dve storočia. Nová politická situácia priniesla i nové spoločensko-ekonomické vzťahy. Spoločnosť prešla zložitým vývojovým procesom, v ktorom sa formovali menšie kniežactvá. Koncom prvej tretiny 9. storočia vzniká Veľkomoravská ríša — ranofeudálny štát. K nitrianskemu kniežatstvu patrilo pravdepodobne i územie horného Ponitria. Veľký význam pre osídlenie hornonitrianskej kotliny Slovanmi mala obchodná cesta prechádzajúca údolím-rieky Nitry. Na tejto ceste vznikali kmeňové centrá, ktoré sa postupne včleňovali do Veľkej Moravy. Výskum v Hradci priniesol dôkazy o Slovanoch, ktorí žili na hradisku, mali za úlohu chrániť obyvateľstvo a strážiť zároveň obchodnú cestu. Podobné nálezy ako v Hradci sa našli v slovanských osadách v Bojniciach, Koši, Novákoch, Prievidzi. Severnejšie sa objavili osady v Brezanoch a Nedožeroch, kde spracovávali železo pre  okolité slovanské obyvateľstvo. Pre Nitrianske Pravno a okolie má mimoriadny význam hradisko na Vyšehrade práve vo veľkomoravskom období. Zohráva dôležitú úlohu pri obchodnej ceste vedúcej Ponitrím do Turca. Diaľková cesta si vyžadovala vojenskú obranu. Slovania si hradisko prebudovali podľa svojich potrieb a upravili jednotlivé dvorce tak, aby boli čo najmenej prístupné nepriateľom.
Archeologické sondy na Vyšehrade     O tom, že Vyšehrad bol významným centrom slovanského obyvateľstva v období Veľkej Moravy a čiastočne i po jej rozpade, svedčia nálezy z 9. a 10. storočia (keramika, náušnice, ostrohy, sekery, kovania z vedierok, nože, klince a mnoho iných). Na hradisku sa našli objekty so zvyškami ohnísk, mazanice, množstvo poľnohospodárskeho a remeselného náradia. Žili a pracovali tu poľnohospodári, pastieri, kováči, tkáči a iní remeselníci. Zbrane, výstroj a výzbroj jazdcov sú dôkazom existencie vojenskej družiny, ktorá chránila obyvateľstvo, ktoré žilo na hradisku a v okolitých slovanských osadách. Obchodné kontakty sú doložené nálezmi železnej misky a železných hrivien, ktoré v 9. storočí slúžili nielen ako polotovar a cenná surovina na ďalšie spracovanie, ale tiež ako platidlo.
     Celistvejší obraz o hospodárstve a spoločenskom vývoji v 9. storočí priniesli nálezy slovanských osád a pohrebísk. Výrazné osídlenie slovanského etnika v hornonitrianskom prostredí prináša nový pohľad na ráz osídlenia a oboznamuje nás s rozvíjajúcim sa remeslom. Výrobné osady a dechtárne v Bojniciach a v Koši, ktoré vznikli a pracovali najmä vo veľkomoravskom období, naznačujú blízkosť nejakého väčšieho centrálneho hradiska. Doklady vyspelých foriem poľnohospodárstva a remeselnej výroby upozorňujú, že táto oblasť v 9. a 10. storočí musela byť na takej úrovni ako Nitrianske a bola živou súčasťou ranofeudálneho veľkomoravského štátu až do jej rozpadu.
     Výsledky archeologického bádania v oblasti horného Ponitria z obdobia praveku a včasnej doby dejinnej umožnili zhrnúť poznatky o najstarších dejinách Nitrianskeho Právna a okolia. Nálezy potvrdzujú, že tento malebný kraj bol osídlený už dávno a zohrával významnú komunikačnú úlohu.

Marta Remiašová
Zdroj: kniha Nitrianske Pravno, 1985

Videozáznam z prednášky : Vyšehrad - Nové archeologické výskumy (12/2016)


 
Boli ste už niekedy na Vyšehrade?

Fotogaléria

Historické fotografie obce Nitrianske Pravno a jej okolia


 
  • 1.jpg

    Stará budova radnice okolo roku 1905

  • 1903 - 1903 - Severozápadný pohľad na námestie.jpg

    Severozápadný pohľad na námestie, rok 1903

  • 1903 - Juhovýchodný pohľad na námestie.jpg

    Juhozápadný pohľad na námestie, rok 1903

  • 1903 - Juhozápadný pohľad na námestie.jpg

    Juhozápadný pohľad na námestie, rok 1903

  • 1904-10-16 - Venantium - Dievčenská internátna škola (základný kameň položený 18-04-1887.jpg

    Dievčenská internátna škola Venantium - 16.10.1904

  • 1905-1912 Juhovýchodná časť námestia.jpg

    Juhovýchodná časť námestia z obdobia 1905-1912

  • 1905-1912 Južný pohľad na kostol.jpg

    1905-1912 - Južný pohľad na kostol

  • 1939 - Nova skolska budova -01.jpg

    1939 - Nová školská budova (neskôr školské dielne, dnes prerobené na bytový dom - vedľa požiarnej zbrojnice)

  • 1939 - Nova skolska budova -02.jpg

    1939 - Nová školská budova zo zadnej strany

  • 1946.jpg

    1946 - Prievidzská ulica zničená vojnou

  • 1975-05-09 Námestie z 27. metrovej výšky - z požiarnej plošiny.jpg

    9.5.1975 - Námestie z 27 metrovej výšky

  • 1975-10-15 Asanácia budov pre budovu riaditeľstva ŠM.jpg

    15.10.1975 - Asanácia starých budov na námestí. Na ich mieste bola vzápätí začatá výstavba budovy riaditeľstva Štátnych majetkov (dnešný Vjarspol)

  • 3.jpg

  • 30te roky - R.K. Ľudová škola na námestí - chlapčenská.jpg

    30-te roky 20. storočia - Rímsko-katolícka ľudová škola na námestí - chlapčenská (dnes na jej mieste stojí hotel Vyšehrad)

  • Detský domov (sirotčinec) - cca rok 1941.jpg

  • pohlad na námestie a poskodeny kostol 1946.jpg

  • Prievidzská ulica 1946.jpg

  • RADNICA1905.jpg

  • RADNICA-1912 - po renovacii.jpg

  • turcianska ulica 1937.jpg

  • turcianska ulica 1937 (2).jpg

    1937 - Turčianska ulica - kamenný most cez rieku Nitra

  • zniceny dom na Dlhej ulica c 241 - 1946.jpg


 


Predpoveď počasia

dnes je: 21.2.2019

meniny má: Eleonóra

Za obsah zodpovedá
Obec Nitrianske Pravno

webygroup
ÚvodÚvodná stránka