Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu vodorovná

Kostol

Kostol sv. Jána Krstiteľa

KostolJuhovýchodnú časť námestia uzatvára najväčšia stavba v Nitrianskom Právne Rímsko-katolícky farský kostol. Jeho patrón, sv. Ján Krstiteľ, bol po dlhé storočia erbovým znakom mesta a súčasťou výzdoby mestskej pečate.
     Pôvodný kamenný gotický kostol bol postavený už v prvých desaťročiach mestského zriadenia. Bol výrazom hospodárskej prosperity baní a rozkvetu mesta. Bohatý patriciát už koncom 14. storočia, po krátkej závislosti na bojnickom prepošstve, vymohol pre Pravno samostatnú farnosť, ku ktorej boli pričlenené okolité fílie. V druhej polovici 16. storočia zasiahlo farnosť reformačné hnutie. Kostol spočiatku slúžil katolíkom i evanjelikom, no postupne, zásluhou bojnických zemepánov Thurzovcov, ktorí v roku 1527 prestúpili na protestantskú vieru, ovládli kostol i faru luteráni. V období stavovských povstaní v 17. storočí bolo mestečko viackrát vyrabované a časté požiare poškodili viaceré historické stavby. Tak v roku 1605 Bocskayovi kuruci vypálili kostol a zničili zvony. Po krátkej rekatolizácii farnosti v roku 1678 Thôkolyho vojská opätovne spustošili kostol a vypálili školu. Na rozsah škôd poukazuje dlhodobosť rekonštrukčných prác v rokoch 1683 až 1686. Po r. 1819 bolo potrebné kostol i faru zrenovovať. Miestny farár a rodák Anton Alojz Tenczer dal opraviť vežu s hodinami, obnovená bola strecha a celý objekt bol zvonku i zdnuka vymaľovaný. Neprešlo ani osem rokov, kostol, fara, radnica s takmer celým námestím a domy okolitých ulíc ľahli popolom.
Kostol     Dňa 22. júla 1827 z komína bytu miestneho učiteľa vyšľahol plameň a za pár hodín sa požiar rozrástol do celého širokého okolia. Horúčava roztopila vežové hodiny a odtrhnuté zvony prerazili chrámovú klenbu. Už v nasledujúcom roku započali opravy a rekonštrukčné práce. Do obnovenej veže boli v decembri 1828 vytiahnuté nové zvony, ktoré odlial kremnický zvonár Samuel Hackenberger. Vežové hodiny opravil Ján Parduba a vyzdobil ich zlatník Ján Turczer. V roku 1831 bol zrenovovaný vežový balkón a v nasledujúcom roku postavená vežička s kohútom nad svätyňou. Nákladné a dlhotrvajúce rekonštrukčné práce však kostol nemohli zachrániť. KostolChátral naďalej, až to dospelo tak ďaleko, že jeho zlým stavom sa v roku 1893 musela zaoberať mestská rada. No nezáujem patróna Pálfyho a liknavosť mestského predstavenstva predlžovali rozhodnutie o znovuvýstavbe kostola dovtedy, kým ho prievidzský hlavný slúžny nenechal z bezpečnostných dôvodov dňa 8. októbra 1896 úradne uzatvoriť. Začiatkom ďalšieho roka mestská rada pod tlakom obyvateľov rozhodla, že kostol bude okrem veže a kaplnky sv. Michala zbúraný a postavený odznova. Práce na prestavbe začali v roku 1904 podľa plánov budapeštianskeho architekta Otta Sztehlu. V nasledujúcom roku bola stavba dokončená a po dotvorení vnútorného zariadenia bol kostol I. septembra 1907 slávnostne konsekrovaný miestnym rodákom, biskupom Dr. Pavlom Jozefom Lányim-Késmarkim. Projektant použil neogotický sloh s trojloďovým priestorom a polygonálnym uzáverom presbytéria, zaklenutým lunetami s náznakom rebier. Hlavná a bočné lode majú popri lunetovej krížovú klenbu. Obvodové múry spevňujú oporné piliere. Vstupné priečelie je vyzdobené sochami apoštolov Petra a Pavla. KostolZ pôvodného kostola sa zachovala iba veža a kaplnka sv. Michala s oltárom a ľudovou plastikou Piety z konca 18. storočia. Z vnútorného vybavenia starého kostola je známych 17 predmetov, ktorých súpis urobil Strompach a uložené sú v bojnickom múzeu. Takmer celá vnútorná výzdoba nového kostola pozostáva z darov zámožnejších spolurodákov, zbierok miestneho obyvateľstva a predmetov prenesených zo zrušeného kláštora Venantinum. Kaplnku Božieho hrobu dal z carrarského mramoru vyhotoviť Anton Richter. Vyzdobená je obrazmi mníchovského maliara Rudolfa Schmalza a miestneho majstra Hollayho. Pieta je z minulého storočia. Skapuliarsky oltár v bočnej lodi je darom Štefana Mateja Richtera. Autorom výzdoby v neogotickom štýle je majster Ján Schmidt. Dvadsať registrový orgán na chóre, dielo majstra Otu Riegera z Krnova (Jägerndorf), je darom Dr. Pavla Jozefa Lányiho. Polychrómovaná kazateľnica s ozdobnými mrežami z roku 1907 je dielom majstra Schmidta. Pseudogotická krstiteľnica a spovedelnice pochádzajú z umeleckej dielne firmy Seilnacht a Baer v Hlohovci. Darom, zbierkami a výnosom z divadelných predstavení miestnych ochotníkov boli zadovážené aj liturgické nádoby a obradné rúcha. Umelecký figurálny betlehem z roku 1934 je dielom rezbára Ferdinanda Prinotha. 


 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 


Predpoveď počasia

dnes je: 22.9.2019

meniny má: Móric

podrobný kalendár

Za obsah zodpovedá
Obec Nitrianske Pravno

webygroup
ÚvodÚvodná stránka