Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu vodorovná

História

Kachliarstvo

Nástroje kachliarov a keramikárov   Počiatky kachliarstva sú úzko späté s hrnčiarstvom na základe rovnakej používanej suroviny a príbuzných výrobných postupov. Hrnčiarstvo, zaoberajúce sa výrobou úžitkových keramických predmetov, je známe už z Čias neolitu. Najstaršie nálezy keramiky v okolí Nitrianskeho Pravna sú z konca doby bronzovej na Vyšehrade, vytvorené ľuďmi lužickej kultúry, pre ktorých bolo hrnčiarstvo jedným z hlavných zamestnaní. Lužické obyvateľstvo si na Vyšehrade postavilo hradisko, ktoré si pre svoje potreby neskôr prispôsobovali  ďalšie  kultúrne  skupiny.  Práve  typy  keramiky  pomáhajú  rozlišovať  pôsobenie jednotlivých kultúr.  Hradisko prebudovali v 9. - 10. storočí aj Slovania, ktorí z neho spravili centrum kraja. Tu sa sústreďovala remeselná výroba, i hrnčiarstvo, ktoré patrilo medzi najrozvinutejšie remeslá už v 9.-12. storočí. Slovanská keramika nadviazala na tradície predchádzajúcich etník.
      Predpokladom pre dobre prosperujúce kachliarske a hrnčiarske remeslo bol dostatok kvalitnej hliny, ktorej pokryvy sa tiahnú od Nitrianskeho Pravna, kde sa na Bôriku kopala červená hlina, na juh hornej Nitry. Kvalitnú bielu hlinu získavali Na hlinách v Dubnici a farebné hlinky v Bojniciach Na Sokolkách. Remeselníci motykami kopali štvormetrové valcovité šachty hlboké viac než 10 metrov po bielu vrstvu. Steny nespevňovali výstužou. Hlinu v košíkoch vyťahovali hore a na menších vozoch so záložkami dopravovali do dielní. 
Kachlice      Kachlice na stavbu kachlí sú známe v Európe od 13., u nás od 14. storočia, spolu s nástupom kachlí, ako vyhrievacích telies, do interiérov panských sídel. Vývojovo najstaršie boli kachlice miskové, ktoré sa vytáčali na hrnčiarskom kruhu a vtláčali do foriem, kde získavali požadovaný štvorcový alebo obdĺžnikový tvar dolného obvodu, smerom hore zúženého. Princíp ich výhrevnosti bol založený na zväčšení styčnej plochy. Používali sa na kachle s murovaným podstavcom a formovali sa do tvaru kopule. Komorové kachlice boli tvarované opačným smerom ako miskovité. Vyhrievací otvor viedol do telesa kachlí, a naopak, čelná plocha bola uzavretá. Odtláčali sa do foriem a komora tvarovaná na hrnčiarskom kruhu sa k základu priliepala. Ploché čelné steny umožnili ich výtvarné stvárnenie. Z nich stavané kachle mali hranolový alebo  kockovaný tvar s ukončením profilovanou rímsou. Tretí typ kachlíc boli jednoduché oblúkové neglazované doštičky, tzv. „bahríky", z ktorých sa stavali pece kruhového pôdorysu s kupolovým vrcholom, následne omazané hlinou a obielené vápnom.  Z obdobia stredoveku sa na Vyšehrade našlo okrem množstva inej keramiky aj veľa neglazovaných komorových, cibuľových a hruškovitých kachlíc. 

      Od prvej tretiny 14. storočia zosilneli v údolí horného toku Nitry osídľovacie snahy v podobe baníckej alebo roľnícko-šoltýskej kolonizácie. Šoltýska kolonizácia  má svoj pôvod v nemeckom práve, ale kolonisti neboli iba Nemci. Podnetom pre kolonizačný nápor bolo objavenie zlata. Niekedy v tridsiatych rokoch 14. storočia   sa našlo zlato i na kráľovskej pôde bojnického domínia severozápadne od Pravenca. Na jeho vyťaženie boli pozvaní baníci z uhorských banských miest i nemeckých krajín, ktorí založili mestečko Nemecké, neskôr Nitrianske Pravne.  

      Nitrianske Pravno bolo založené okolo roku 1330 a  hneď malo charakter mestského zriadenia. Nitrianske Pravno sa do konca 14. storočia vyvinulo na veľkú osadu, centrum okolia. Dobývanie zlata sem lákalo jeho  ryžovačov,  baníkov,  drevorubačov,  remeselníkov  a  kupcov.  Výnosy  ťažby  priaznivo  ovplyvnili  kúpyschopnosť obyvateľstva a tým aj rozvoj remesiel. Od konca 15. storočia sa rozvíja špecializovaná remeselná výroba. Nitrianske Pravno sa stalo v poslednej tretine 16. storočia popredným strediskom remeselnej výroby so siedmimi cechmi. Keď na prelome 16. - 17. storočia bane v okolí Nitrianskeho Pravna postupne zanikajú, nastáva rozmach remeselnej výroby,  sústredenej v cechoch. Rozmach kachliarskej výroby v lokalite podmienili základné faktory výroby: dostatok suroviny a dostatok odberateľov. Nielen priamo v Pravne, ale i okolitých obciach doliny sa rozvíjalo hrnčiarstvo a kachliarstvo. V mestách vznikali hrnčiarske cechy od 15., na vidieku v 17.-18. storočí, no naďalej pracovali aj nekvalifikovaní výrobcovia. Z hrnčiarstva sa kachliarstvo, vyrábajúce hlinené kachlice na stavbu kachlicových pecí, osamostatnilo v období, keď kachlice nadobudli zložitejšie tvary. Na hornej Nitre k radikálnemu oddeleniu nedošlo. Kachliarske cechy sú síce známe od 16. storočia, no výrobe kachlíc sa naďalej ešte v 20. storočí venovalo aj hrnčiarstvo. Kachliarske dielne, pracujúce pre šľachtu existovali od 15. storočia, na vidieku až od 18. storočia, podľa toho, kedy a kde sa rozšírili kachle. Ich nástup súvisel so zmenou interiéru príbytkov - zriaďovala sa svetlá izba a osamostatňovala kuchyňa. V ľudových obydliach sa hlavne na začiatku stavali ako nadstavec pece, až neskôr sa osamostatnili. V 16. storočí v regióne ešte kachliarska produkcia nebola rozvinutá, no už v 17. storočí hrnčiari vyrábali a stavali kachle so zelenou polevou a biele kachlice, tiež kachlice v rámci renty odovzdávali  bojnickému panstvu, ktoré nakupovalo výrobky chýrnych  hrnčiarov v Nitrianskom Pravne. Tovar odovzdávaný do zámku musel byť na úrovni, vyhovovať kvalitou i vonkajšou úpravou. 

Detail starej kachlice      V Nitrianskom Pravne bol založený hrnčiarsky cech, známy od roku 1634, ktorého majstri boli aj kachliari. Knihu majstrov začal viesť od roku 1650. Pôvodné artikuly sa nezachovali, len ich odpis, vyhotovený s cieľom obnoviť artikuly zo začiatku 17. storočia, zničené za Bočkajovho povstania. Na žiadosť pravnianských hrnčiarov ich vydalo mesto Žilina a certifikovalo pečaťou mesta a žilinských hrnčiarov. Boli preložené z češtiny do latinčiny a obsahovali 27 bodov. V roku 1736 ich v Bojniciach potvrdili slúžni Nitrianskej stolice. V roku 1741 miestodržiteľská rada so súhlasom Márie Terézie potvrdila nové artikuly s deviatimi bodmi. Hrnčiarskym remeslom sa v Nitrianskom Pravne zaoberali najchudobnejšie vrstvy sedliakov, želiarov a hofierov, pre ktorých hrnčiarstvo bolo hlavným zdrojom obživy. Pri práci im pomáhali rodinní príslušníci, prípadne mohli prijať učňa alebo tovariša. Výroba prebiehala najmä v zimných mesiacoch, pretože mnohí výrobcovia boli aj roľníkmi. V ostatnej časti roka sa venovali tiež predaju zhotoveného tovaru. Cech zabezpečoval privilegované postavenie nitrianskopravnianskym hrnčiarom pred cudzími, od ktorých vyberali poplatky za prístup na trhy. Sami tiež chodili na trhy do Prievidze i vzdialenejších miest. Keď sa však breznianski hrnčiari v roku 1760 sťažovali na tento úzus bojnickému panstvu, bolo pravnianskemu cechu zakázané znevýhodňovať brezniansky. Cech zaobstarával cennejšie suroviny a disponoval nimi. V Nitrianskom Pravne sa hrnčiarstvo a kachliarstvo rozšírilo aj o tehliarstvo.

      Rozširovaniu výroby prispievalo zlepšenie technickej výbavy dielní. Hrnčiarska pec na vypaľovanie hlinených črepov prešla vývojom a zmenami. Do konca 18. storočia bývali pece vyhĺbené do svahu. Poľné pece, ktoré stáli vedľa budov, mohli byť otvorené alebo zatvorené. V mestách boli pece súčasťou dielne. V Nitrianskom Pravne boli pece homolovitého tvaru v hornej časti vystužené obručou, so štyrmi výhrevnými otvormi na kladenie ohňa pri základni. Plamene výhrevnými kanálmi stúpali hore k ventilačným otvorom. Bývali hneď za domom alebo v záhrade, často len dva kroky od strechy, preto sa nesmelo páliť po pol siedmej večer a bez dozoru a pri peci museli byť dva okovy vody. Pálenie trvalo minimálne po 10 hodín pred aj po glazúrovaní.

      V polovici 19. storočia sa niektorí hrnčiari začali venovať výlučne výrobe a stavaniu kachieľ. O predaj výrobkov sa staral majster sám. Ľudia si pri objednávaní v dielni určili veľkosť, farbu i vzor kachlí. Najprv sa dohodla cena keramiky, ktorá bola rôzna pri obyčajnej zelenej kachlici, pri rožnej kachlici, prostrednom venci, hornom venci, či rožnom kuse dolného venca. Pri opravách kachliari vymieňali časti kachlí, vymazávali ich a pod, Kachle vybudovali na akomkoľvek podklade. Pri stavbe kachlí sa okrem kachlíc používali aj tehly a kamene. Vymurovali a upevnili spodnú časť, pod popolník zabudovali tehly. Izolovali pieskom.

      Koncom 19. storočia remeslo v obci upadá a evidovaný je len 1 hrnčiar. Na prelome storočí sú známi dvaja kachliari a 1 hrnčiarska rodina. V 20. storočí na tradičnú remeselnú kachliarsku výrobu nadviazala družstevná a továrenská výroba. Vznikla parná Palehnerova tehelňa, kachliarska dielňa a keramická továreň, ktoré reprezentovali tehliarsky a keramický priemysel. Kachliari sa zamerali na stavbu kachlí, kupovali sa továrenské kachlice, z nich stavali kachle a opravovali staršie.
 Kachliarsku dielňu založil pred 1. svetovou vojnou Ernest Zeisel. Vo výrobe používali kachliarsku hlinu z Poltára, kaolín z Čiech, červenú hlinu z Chvojnice. Hlina sa už spracovávala strojmi a odlievala do sadrových foriem. Používaná belasá, hnedá a zelená glazúra sa tiež kupovala pripravená v prášku, len sa rozrobila vodou. Vedúci dielne Michal Gajdoš, absolvent keramickej školy v Užhorode, vyrábal kachliarske formy sám. Po zoštátnení okrem kachlí vyrábali izolačné trúbky pre Novácke chemické závody a ozdobné terakotové dosky pre stavebníctvo. Dielňa na výrobu kachlí pretrvala až do roku 1962.
 
Kachlice      Keramiku rôzneho druhu vyrábala aj keramická dielňa založená v roku 1942, ku ktorej sa zriadila aj nemecká odborná keramická škola. Nadviazala na domáce tradície s využitím tunajších ložísk hliny, no zameraním čerpala z modranskej umeleckej a užitej keramiky. Stavebnú, úžitkovú aj umeleckú keramiku a tehly vyrábali pomocou elektrických strojov a pecí. Už po vojne škola zanikla a rozostavanej továrne bez strojového zariadenia sa ujalo družstvo na výrobu tehál a keramiky, založené na tento účel. Výroba sa obmedzila na stavebnú keramiku. Továreň na keramický tovar, úč. spoločnosť Nitrianske Pravno, budovaná od roku 1941, bola v roku 1948 rovnako ako aj tehelňa skonfiškovaná a začlenená do Slovenských tehelní, ktoré dnes pôsobia pod značkou Tondach.

      V súčasnosti nadväzuje na kachliarske tradície v Nitrianskom Pravne továreň Vekaterm, založená v roku 2001 a absolventi škôl s umelecko-remeselným zameraním v odbore keramika. 

Kachliarskemu remeslu s pravom slova zmysle sa v našej obci dlhé roky venuje ľudový umelec - keramikár - Rastislav Haronik.

TIP: Pozrite si fotogalériu z výstavy Keď teplo lahodilo oku - Kachliarstvo v Nitrianskom Pravne


 

Fotogaléria

Historické fotografie obce Nitrianske Pravno a jej okolia


 
  • 1.jpg

    Stará budova radnice okolo roku 1905

  • 1903 - 1903 - Severozápadný pohľad na námestie.jpg

    Severozápadný pohľad na námestie, rok 1903

  • 1903 - Juhovýchodný pohľad na námestie.jpg

    Juhozápadný pohľad na námestie, rok 1903

  • 1903 - Juhozápadný pohľad na námestie.jpg

    Juhozápadný pohľad na námestie, rok 1903

  • 1904-10-16 - Venantium - Dievčenská internátna škola (základný kameň položený 18-04-1887.jpg

    Dievčenská internátna škola Venantium - 16.10.1904

  • 1905-1912 Juhovýchodná časť námestia.jpg

    Juhovýchodná časť námestia z obdobia 1905-1912

  • 1905-1912 Južný pohľad na kostol.jpg

    1905-1912 - Južný pohľad na kostol

  • 1939 - Nova skolska budova -01.jpg

    1939 - Nová školská budova (neskôr školské dielne, dnes prerobené na bytový dom - vedľa požiarnej zbrojnice)

  • 1939 - Nova skolska budova -02.jpg

    1939 - Nová školská budova zo zadnej strany

  • 1946.jpg

    1946 - Prievidzská ulica zničená vojnou

  • 1975-05-09 Námestie z 27. metrovej výšky - z požiarnej plošiny.jpg

    9.5.1975 - Námestie z 27 metrovej výšky

  • 1975-10-15 Asanácia budov pre budovu riaditeľstva ŠM.jpg

    15.10.1975 - Asanácia starých budov na námestí. Na ich mieste bola vzápätí začatá výstavba budovy riaditeľstva Štátnych majetkov (dnešný Vjarspol)

  • 3.jpg

  • 30te roky - R.K. Ľudová škola na námestí - chlapčenská.jpg

    30-te roky 20. storočia - Rímsko-katolícka ľudová škola na námestí - chlapčenská (dnes na jej mieste stojí hotel Vyšehrad)

  • Detský domov (sirotčinec) - cca rok 1941.jpg

  • pohlad na námestie a poskodeny kostol 1946.jpg

  • Prievidzská ulica 1946.jpg

  • RADNICA1905.jpg

  • RADNICA-1912 - po renovacii.jpg

  • turcianska ulica 1937.jpg

  • turcianska ulica 1937 (2).jpg

    1937 - Turčianska ulica - kamenný most cez rieku Nitra

  • zniceny dom na Dlhej ulica c 241 - 1946.jpg


 


Predpoveď počasia

dnes je: 19.9.2019

meniny má: Konštantín

podrobný kalendár

Za obsah zodpovedá
Obec Nitrianske Pravno

webygroup
ÚvodÚvodná stránka