Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu vodorovná

Slávni rodáci

Jozef Damko (1872 -1955)

Jozef DamkoNarodil sa 15. októbra 1872 v Nitrianskom Pravne v starousadlíckej nemeckej rodine, v rodine manželov Roziny Wesserle a Jozefa Damku.

Rodina

Jeho otec Jozef Damko (nar. 26. 2. 1845 Nitrianske Pravno 24. 1. 1925 Nitrianske Pravno) bol synom Jozefa Damka a Genovevy Damkovej, rodenej Pischovej. Otec Damko v lete pracoval ako murár v Budapešti, cez zimu sa doma venoval kožušníckemu remeslu. Matkou Jozefa Damka bola Rosina Damková, rodená Wesserleová (niekedy písané aj Wässerleová, nar. 3. 7. 1852 Nitrianske Pravno - 17. 6. 1906 Nitrianske Pravno) bola dcérou Jána Wesserleho a Anny Wesserlovej, rodenej Elischerovej. Rodičia mali sobáš v Nitrianskom Pravne 9. 5. 1871.
Z manželstva sa narodilo 10 detí, z ktorých sa štyri dospelosti nedožili (tieto sa narodili a zomreli v Nitrianskom Pravne): Ján Damko (nar. 4. 12. 1874 zom. 25. 9. 1875), Vincent Damko (nar. 17. 1. 1879 - zom. 16. 10. 1879), Julianna Damková (nar. 11. 3. 1887 - ?) a Mária Damková (nar. 22. 12. 1894 - zom. 26. 5. 1911 ).
Najstaršou sestrou Jozefa Damka bola Ludmila Damková, vydatá Richterová (nar. 13. 9. 1876). Táto žila v Nitrianskom Pravne a zomrela po roku 1970. Po nej nasledoval Július Damko(nar. 29. 1. 1881 ), ktorý sa 13. 2. 1912 v Nitrianskom Pravne oženil s pravňanskou rodáčkou Adelheid Zeiselovou. Z tohoto manželstva pochádzal katolícky kňaz Andrej Damko (nar. 4. 12. 1912 Nitrianske Pravno - zom. 10. 10. 1981 Môhringen, SRN). Tento na podnet významnej osobnosti Hauerlandu, katolíckeho kňaza Msgn. Jakoba Bauera ( 17. 7. 1894 Tužina - 26. 4. 1997 Straubing, SRN) po maturite v Doupove v Čechách študoval na kňazskom seminári v Banskéj Bystrici. Vysvätený bol 5. 2. 1939. Kaplánom bol v Handlovej, od roku 1940 bol správcom farnosti vo Vrícku, kde pôsobil do evakuácie. Po návrate na Slovensko bol internovaný v tábore v Petržalke, odkiaľ bol vysídlený do Nemecka. Posledných 23 rokov bol farárom v Môhringene, kde i zomrel.
Dalšia sestra Jozefa Damka Rosina Damková (nar. 7. 11. 1884 Nitrianske Pravno - 25. 7. 1950 Pitelová) ostala slobodná. Posledné roky života prežila spolu s bratom, katolíckym kňazom Antonom Damkom (nar. 6. 1. 1892 Nitrianske Pravno - zom. 17. 2. 1970 Kremnica) na fare v Pitelovej. Anton Damko nebol aktívny iba ako kňaz, patril medzi naj aktívnejších zberateľov nemeckej ľudovej slovesnosti stredoslovenského Hauerlandu. Uverejnil početné príspevky tohoto zamerania, najmä v štvrťročníku Karpatenland. Anton Damko v rokoch 1903 - 1907 študoval na gymnáziu v Prievidzi, potom do roku 1911 v Banskej Bystrici. Banskobystrický biskup Wolfgang Radnai ho 2. 7. 1908 prijal medzi klerikov svojej diecézy Po štúdiu teológie v Banskej Bystrici bol 21. 6. 1915 vysvätený za kňaza. Nasledujúci rok pôsobil vo Veľkom Poli, potom krátko v Tužine a v Novej Bani, odkiaľ sa dostal späť do Veľkého Pola. Zakrátko bol kňazom v Kremnických Baniach a Malinovej, v rokoch 1925-1945 bol farárom v Kunešove. Vo februári 1945 evakuoval do Rakúska, v januári 1946 sa vrátil do Kunešova, nakrátko bol na fare v Jastrabej a od roku 1947 až do smrti bol farárom v Pitelovej .
Osud podobný osudom mnohých Nemcov z Hauerlandu mala Magdaléna Damková (nar. 2. 8. 1889 Nitrianske Pravno). Už v mladosti išla za prácou do Budapešti, kde sa 1. 9. 1912 vydala za Antona Lienera, pochádzajúceho taktiež z Nitrianskeho Pravna. Tu si v Starom Budíne kúpili pozemok a postavili dom. Z tohoto manželstva pochádza kňaz Vojtech Liener (nar. 19. 9. 1918 Budapešť - zom. 22. 1. 1973 Vécs, župa Heves).

ŽIVOT A DIELO:

Už v detstve prejavil talent pre kresbu. Finančné pomery v rodine mu však neumožňovali rozvíjať sa vo výtvarnom umení. Rodičia mu ako zdroj obživy vybrali murárske remeslo, ktoré spolu s kožušníctvom malo v ich rodine tradíciu. V 80. rokoch odišiel za prácou do Budapešti. Počas pobytu v tomto meste nasmeroval osud jeho životnú cestu na dráhu výtvarného umelca. Neskôr sa tu definitívne usadil. V rokoch 1888 - 1893 študoval v Budapešti na Umelecko-priemyselnej škole u A. Loránfiho, K. Herpku a L. Mátraiho. Po jej ukončení, v rokoch 1893 - 1899, pokračoval v štúdiu v Stróblovej majstrovskej škole. V roku 1899 si doplnil vzdelanie na Akadémii Julien v Paríži. V rokoch 1904 - 1907 bol na štúdijnom pobyte v Ríme. Zomrel 11. decembra 1955 v Budapešti.
Začiatky Damkovej tvorby poznačil pobyt v Stróblovom ateliéri, kde sa naučil technicky zvládnuť prácu v materiály a tiež dôkladne pozorovať skutočnosť. Už počas štúdií obosielal rôzne súťaže a realizoval viaceré objednávky pre mesto Budapešť. Zaujímavé sú i jeho práce v oblasti medailérstva. K formovaniu Damkovej osobnosti v zrelého umelca prispel pobyt v Paríži a neskôr v Ríme, ktorý podnietil rozvoj jeho portrétnych schopností, ako to dokazujú práce z tohto obdobia - hlboko realistické portréty s postihnutím psychológie zobrazovaného. Za portrét Definitora realizovaný v roku 1905 dostal Veľkú štátnu zlatú medailu.
Od roku 1897 začal pravidelne svoje práce predstavovať verejne na výstavách v Budapešti ako aj v zahraničí, napr. v roku 1906 v Benátkach a v roku 1908 v Londýne.
Postupne sa Damko stal jedným z najvyhľadávanejších sochárov svojej doby a realizoval viaceré oficiálne objednávky. Boli to sochárske práce v spojení s architektúrou, napr. reliéfy pre fasádu majstrovskej školy, alegorické postavy pre budínsky kráľovský palác a parlament, neskôr práce pre Poľnohospodárske múzeum, budovu sporiteľne a pod. Realizoval i viaceré náhrobné kamene, napr. náhrobný kameň pre matku v Nitrianskom Pravne v roku 1909, náhrobný kameň rodiny Lovrich na Kerepesi cintoríne v Budapešti v roku 1909, ďalej pamätníky a pomníky, napr. pomník padlých v Budapešti. 
Do oblasti monumentálnej tvorby patria jeho štúdie na pomník kráľovnej Alžbety, ktorými sa zúčastnil súťaže vypísanej v Budapešti v roku 1902. Pomník nebol realizovaný ešte ani v 20-tych rokoch, ale Damko za svoje návrhy dostal v rokoch 1902 až 1903 II. cenu. Návrh vypracoval v dvoch variantoch, prvá počítala so stojacou postavou kráľovnej, druhá so sediacou a obe spolu obklopovali kompozične spojené skupiny postáv. Dve skice k návrhu so stojacou kráľovnou sa nachádzajú v majetku SNM-Múzea Bojnice. Je to postava kráľovnej a žobrák na schodoch. V ich jemnej a starostlivo vypracovanej modelácii sa prejavila autorova prirodzená schopnosť zobraziť postavy bez zbytočného pátosu a oficiálnosti. Ďalšie významné ocenenie dosiahol Jozef Damko v roku 1904, a to v súťaži na náhrobok pápeža Silvestra II., kde získal prvé miesto a zároveň možnosť štipendijného pobytu v Ríme. V sochárskom poňatí tohto náhrobku sa však uplatnili historizujúce tendencie, najmä v postihnutí celkovej dobovej atmosféry. Reliéfy náhrobku zobrazujú Hold uhorských kráľov Panne Márii, patrónke Uhorska a Pápeža Silvestra II., ktorý preberá od uhorských vyslancov kráľovskú korunu. /Náhrobok sa nachádza v San Giovanni in Laterano v Ríme./ Za túto prácu dostal v roku 1907 cenu A. Ipolyiho, ktorá bola udeľovaná raz za dva roky za rozvoj cirkevného alebo historického umenia.
Veľa prác, hlavne v oblasti tvorby náhrobných kameňov a sôch svätcov vzniklo na objednávku. Damko sa tu podriadil želaniu objednávateľov rešpektujúc dobový vkus. Preto tieto diela sú poznačené akademickým a konzervatívnym prístupom v stvárnení jednotlivých postáv.
Protipól oficiálnym objednávkam v Damkovej tvorbe predstavuje komorná plastika, v ktorej spracoval žánrové motívy inšpirované životom ľudu, napr. Starý pastier, Sediaci hrnčiar, Chudobná žena v zbierkach Maďarskej národnej galérie v Budapešti. V týchto terakotových figúrach sa prejavuje tvorivé uvoľnenie oproti istej zviazanosti pri realizácii diel na objednávku. V snahe vystihnúť celkový kolorit vidieka a jeho atmosféru, zachytáva jednoduchých ľudí bez rozpracovania detailov, s prihliadnutím na pohyb postáv v konkrétnej situácii. Medzi najhodnotnejšie práce patrí kompozícia Na pole zo zbierok SNM-Múzea Bojnice. Jemná modelácia s vystihnutím svetla ako modelačného prvku prezrádza Damkovu oboznámenosť s výdobytkami porodinovského sochárstva v tejto oblasti. Je preto pochopiteľné, že práce tohto druhu mu priniesli i medzinárodné úspechy, napr. v roku 1902 na výstave v Turíne získal striebornú medailu. 
Do oblasti žánru patria i Damkove práce s protivojnovou tematikou. V rokoch prvej svetovej vojny tvorí kompozície s motívom lúčenia. Takto protestuje proti vojne, pretože jej nezmyselnosť a tragédiu vidí v narušení pokojného života ľudí, v rozbití rodín, v odchode chlapov na front.
Dielo Jozefa Damku patrí dvom národným kultúram - slovenskej a maďarskej. Na Slovensku sa narodil a vyrástol, ale vtedajšie pomery mu neumožnili rozvinúť jeho talent v rodnom kraji, preto odišiel do Maďarska. Napriek tomu, že tam prežil takmer celý svoj život, predsa sa v jeho tvorbe ozývajú momenty spojenia so Slovenskom, s rodným krajom, s rodičmi a spolurodákmi. Damkove sochárske dielo, či už malo podobu realistických portrétov, žánrovej plastiky v tvorbe súkromného charakteru alebo podobu historizujúcu v oficiálnych objednávkach, patrí do realistickej vetvy novodobého maďarského sochárstva, kde právom patrí medzi významné osobnosti.

VÝSTAVY A OCENENIA

Na výstavách v Maďarsku obdržal umelec celkovo dvanásťkrát najvyššie ocenenie. Ďalej sa zúčastnil 17 medzinárodných výstav, na ktorých obdržal nasledujúce ocenenia:

  • 1892 Prvú cenu Umeleckého zväzu za medailu "Sv. Ladislav"
  • 1894 Druhá cena za plaketu k miléniu firmy F.A.Steiner
  • 1900 Výstava v Budapešti, s náhrobníkom Kammermayer a reliéfom "Odovzdávanie štefanskej koruny Astrikovi"
  • 1900/01 Výstava v Budapešti, terakotové plastiky s ľudovými motívmi
  • 1902 Výstava v Turíne, strieborná cena
  • 1903 Návrh pamätníka kráľovnej Alžbety, druhá cena
  • 1902/03 Návrh pamätníka kráľovnej Alžbety, tretia cena
  • 1904 Výstava v Londýne, strieborná medaila
  • 1904 Výstava v St. Louis, USA, strieborná medaila
  • 1904 Cena Ipolytha za náhrobok pápeža Silvestera II. (objednaný Wilhelmom Fraknóiom)
  • 1905 "Definitor",zlatá cena
  • 1905 Výstava v Paríži
  • 1906 Výstava v Benátkach a v Ríme
  • 1907 Veľká cena a štátna medaila v zlate
  • 1908 Výstava v Londýne, strieborná cena
  • 1908 Výstava vo Valencii
  • 1909 Vyznamenanie od Komory spolku medailérov
  • 1912 Výstava v Turíne, strieborná medaila
  • 1912 Halmosova cena za "Matku tešiteľku"
  • 1916 Prvá cena Kasína výtvarného umenia za mramorovú bustu "Smútok"
  • 1923 Výstava v Monze, zlatá medaila
  • 1925 Saxlehnerova cena, 1. cena za dekoratívnu prácu z terakoty
  • 1927 1. cena so zlatým diplomom na cirkevnej výstave
  • 1928 Harkányiho cena
  • 1930 Výstava v Barcelone, strieborná cena

 

ZOZNAM DIEL (bez nároku na úplnosť) :

1897 
  • Dekoratívne reliéfy na fasáde vľavo a vpravo od hlavného vchodu Sochárskej školy v Budapešti
  • Poprsie muža (vlastníctvo dr. F. Robiszeka)
  • Poprsie muža (vlastníctvo Gustáva Königa)
  • K oslave milénia objednalo mesto Budapešť nasledujúce busty maďarských národných hrdinov:

•František Rákoci II., busta, bronz (Ferenz Rákoczy)
•Alexander Petöfi, busta, bronz (Petöfi Sándor)
•František Deák, busta, bronz (Deák Ferenz)
•Michal Vörösmarty, busta, bronz (Vörösmarty Mihaly)
•Štefan Tóth, busta, pálená hlina (Tóth István)
•Ľudovít Košut, busta, bronz (Kossut Lajos)

1989/99
  • Reléf
  • Poprsie ženy
  • Košut Ľudovít, poprsie
  • Poprsie
1899
  • Náhrobník, sadrový reliéf
1900 
  • Náhrobník pre rodinu Kammermayer
  • Poprsie dámy, reliéf
  • Študujúci, plastika
  • Poprsie dámy, reliéf
  • Odovzdávanie koruny, reliéf
  • Na brehu rieky, pálená hlina
  • Starý valach, pálená hlina (vlastníctvo štátu)
  • Starý valach, bronz (majetok rodiny)
  • Portrét, pálená hlina (vlastníctvo Ignáca Czeisela)
  • Poprsie, pálená hlina (vlastníctvo Marcela Kadosa)
  • Návrat do raja, sadra
  • Ezop, pálená hlina (Múzeum Bojnice)
1901 
  • 1. október, pálená hlina
  • Pochybnosť, socha, pálená hlina
  • Petöfi doma, reliéf, pálená hlina
  • Sedliacke dievča, pálená hlina a bronz (vlastníctvo rodiny)
1901/02
  • Sprisahanci, pálená hlina
  • Sluch, poprsie, pálená hlina
  • Pastier koní, socha, pálená hlina
  • Spálené jedlo, socha, pálená hlina
  • Bieda, socha, pálená hlina
  • Strýko Pityer, socha, pálená hlina
  • Dedina, socha, pálená hlina (vlastníctvo štátu)
  • Ó, svätá prostota, socha, pálená hlina
  • Rovnaká zem, socha, pálená hlina
1902 
  • Cisár František Jozef, busta, sadra (Múzeum Bojnice)
  • Alžbeta Rakúska ("Sissi"), socha, pálená hlina (Múzeum Bojnice a vlastníctvo rodiny)
  • Cirkevný hodnostár, pálená hlina, Rím
  • Poézia (Žena s lýrou), mramor, areál hradu Budapešť
  • Hudba (Žena s píšťalou), mramor, areál hradu Budapešť
  • Ústava, (Anjel s korunou a dvoma mužmi), mramor, areál hradu Budapešť

  (Tri posledné diela boli zničené v roku 1944 počas vojny)

1902/03
  • Náhrobník Karolíny Spechtovej, cintorín Marosvasarhely
1903/04
  • Hostinský s gulášom, socha, pálená hlina
  • Štúdium, socha, pálená hlina
  • Žena z ľudu, socha, pálená hlina
  • Pusta Richter, socha, pálená hlina
  • Ponúkaná cigara, socha, pálená hlina (vlastníctvo štátu)
1904
  • Meditácia, socha, pálená hlina a mramor, farebne glazúrované kópie eozínovej fajansy fabriky Zsolnay v Pätikostolí. Tieto kópie sa tešili veľkej obľube a boli vyvážané do cudziny.
  • Ochutnaj, socha, pálená hlina
  • Zberač dreva, socha, pálená hlina
  • Staň sa vôľa Tvoja, reliéf, sadra
  • Náhrobník rodiny Lovrich, cintorín Budapešť
  • Maďarský sedliak, pálená hlina
  • Sediaci hrnčiar, pálená hlina
1907/08 
  • Učiaci sa, socha, mramor
  • Učiaci sa, socha, pálená hlina
  • Model: pápež Silvester II., náhrobník pre Lateránsku baziliku v Ríme
  • Pápež Silvester II., náhrobník, sadra
  • Pápež Silvester II. odovzdáva Astrikovi korunu, reliéf, sadra
  • Apoteóza, reliéf, sadra
  • Študujúci, socha, pálená hlina
  • Premýšľajúci, socha, pálená hlina
  • Štúdium, socha, pálená hlina
  • Definitor, busta z pálenej hliny (vlastníctvo štátu)
  • Žena z Nitrianskeho Pravna, socha, sadra a bronz (obe vo vlastníctve rodiny)
1908
  • Mysliteľ, pálená hlina
  •   Žena so šatkou, pálená hlina
  •   Portrét brata Antona, pálená hlina
  •   Pieta, socha z vápenca (pre náhrobník Lovrichovcov)
  •   Náhrobník sochárovej matky v Nitrianskom Pravne, granit
1910
  • Náhrobník Silvestra II. v Lateránskej bazilike v Ríme, vysviacka 16.4.1910, mramor
1911/12
  • Štúdium, socha, vápenec
  •   Štúdia hlavy, pálená hlina
1912 
  • Törleyovo mauzóleum v Budafoku, reliéf, granit a vápenec
  • Sečéniho kúpele Budapešť, nad vstupom ženy a skupina detí, granit (s Ede Margom)
  • Minerál, Poľnohospodárske múzeum Budapešť, granit
  • Orba, Poľnohospodárske múzeum Budapešť, granit
1913
  • Okrúhla hlava ženy, štúdia, pálená hlina
  • Nevesta, socha, pálená hlina
  • Chudobná žena, socha, pálená hlina
  • Literatúra, Najvyšší súd Budapešť, granit
  • Sochárstvo, Najvyšší súd Budapešť, granit
  • Telefonický rozhovor, Jozefská telefónna ústredňa Budapešť
1913/14
  • Podobizeň R.R., socha
  • Brat Antonius, busta, pálená hlina (Múzeum Bojnice)
  • Brat Antonius, busta, bronz (vlastníctvo rodiny)
  • Malý kňaz, socha, pálená hlina
  • Práca a zdravie, reliéf býv. Múzea pre sociálne služby a zdravotníctvo Budapešť
1914 
  • Portrét T.D., socha, pálená hlina
  • Teológ, socha, pálená hlina
  • Súčastné dianie, reliéf, sadra
  • Portrét študujúceho, pálená hlina
  • Parisov súd, reliéf, vstupná hala hotela Gelért, Budapešť (zničený počas II.sv. vojny)
  • Rozlúčka vojakov, pálená hlina
  • Skupinka na dovolenke, pálená hlina
  • Gomperz Villa, Budapešť, súsošie štyroch postáv (s Richardom Fürerlyiom)
1915 
  • Murár Csebes z Nitrianskeho Pravna, pálená hlina
  • Pokánie, untersbergský mramor, Múzeum krásnych umení Budapešť (jedno z najkrajších diel umelca)
1916 
  • Bánat, mramorový obraz pre kasíno (Maďarská národná galéria, Budapešť)
  • Premýšľajúci, pálená hlina
  • S. Tóth, socha, pálená hlina
  • Sv. Peter, socha pre piaristický kostol, Budapešť, mramor
  • Sv. Pavol, socha pre piaristický kostol, Budapešť, mramor (teraz v piaristickom gymnáziu Budapešť)
  • Mikuláš Révai, filológ, reliéf, piaristické gymnázium ,Budapešť
  • Pamätník archeológov Römera, Pulszkeho a Hampela, záhrada Národného múzea Budapešť, vápenec
1917 
  • Sv. Peter, Katedrála sv. Štefana, Budapešť, mramor
  • Národná banka, Szabadság tér, Budapešť, dekoračné práce na fasáde, zobrazenie jednotlivých povolaní, spoločná práca maďarských sochárov, pieskovec (Roľník, Pastier, ...)
1918 
  • Kojaca matka, pálená hlina a bronz (vlastníctvo rodiny)
1919
  • Kuruc, Pamätník v Halas, Maďarsko, granit
  • Patrónka Maďarska, reliéf
1920 
  • Dievčenská hlava, pálená hlina (Múzeum Bojnice)
1923 
  • Návrh Kapistranovho pomníka, Budapešť, sadra
1924 
  • Sv. Mária, socha, Belvarosi kostol, Budapešť, mramor
  • Sv. Jozef, socha, Belvarosi kostol, Budapešť, mramor
1925 
  • Socha sedliaka, Saxlehnerova cena, dekoratívne pálená hlina
  • Tisza István, reliéf, Pamätná tabuľa na hlavnom vchode Parlamentu Budapešť, mramor
  • Architektúra, socha staviteľa Parlamentu v Budapešti, pyrogranit
  • Strojárstvo, Parlament v Budapešti, pyrogranit
  • Obuvník, Parlament v Budapešti, pyrogranit
  • Kavalerista, pyrogranit, Parlament v Budapešti
  • Strobl Alois, busta z mramoru a granitu
  • Pamätník Jozefa Kapistrana, bronz, areál hradu Budapešť
  • Vojnové pamätníky v : Kiskrösöne, Érde, Hajduszovatone, Megyaszone
  • Sv. Anton, socha, mramor, Kostol Zugliget, Budapešť
  • Sv. Tadeáš, socha, mramor, Kostol Zugliget, Budapešť
1926 
  • Náhrobníky pre cintorín Kerepesi v Budapešti a Nitrianskom Pravne
  • Kardinál Ján Csernoch, busta, mramor
  • Gróf Széczen, busta (vyslanec vo Vatikáne), mramor
  • Veľkovojvoda Csernoch, busta (vlastníctvo rodiny Csernoch), mramor
  • Biskup Frankói, charakterová hlava, mramor
  • Biskup Láni, busta, mramor
  • Biskup Zadravetz, busta, mramor
  • Alojz Stróbl, busta
1927 
  • Achille Matti (neskôr Pius XI.), reliéf, Katedrála sv. Štefana, Budapešť, mramor
  • Náhrobník rodiny Seenger, cintorín Kerepesi, Budapešť, mramor
  • Náhrobník rodiny Hagemacher, cintorín Kerepesi, mramor
  • Náhrobník rodiny Keinz, cintorín Kerepesi, mramor
  • Náhrobník rodiny Hikisch, cintorín Kerepesi, vápenec
1928 
  • Hlava ženy, pálená hlina (Múzeum Bojnice)
  • Sv. Anton, socha, mramor, Katedrála sv. Štefana, Budapešť
1929
  • Pápež Pius XI., pamätná tabuľa, Budapešť
  • Fraknói Wilhelm, náhrobník, cintorín Kerepesi, Budapešť
1932 
  • Sv. Alžbeta, pamätník, granit, Rózsák tér, Budapešť
1934 
  • Ottokar Prohaszka, arcibiskup v Ostrihome, busta, mramor
  • Ottokar Prohaszka, socha, sadra
  • Ottokar Prohaszka, náhrobná doska, mramor
  • Padlým z Budapešti, vojnový pamätník, skupina troch vojakov so zástavou, Budapešť
  • Vojnový pamätník, Kunešov, pyrogranit
  • Sakrálne práce pre kostol v Tužine
1935 
  • Portrét starého muža z hôr, pálená hlina
  • Prof. Bošáni z Nitrianskeho Pravna, busta, mramor
  • Ukrižovanie, náhrobník rodiny Zeisel, Nitrianske Pravno
  • Portrét otca, reliéf, náhrobník v Nitrianskom Pravne, granit
  • Náhrobník G. Roháča, Nitrianske Pravno
  • Náhrobník M. Damka, Nitrianske Pravno
  • Náhrobník A. Oberschalera, Ružomberok
  • Lekárnik z Piešťan, pálená hlina
  • Na Váhu, pálená hlina
  • Slovák z Čičmian, pálená hlina
  • Jánošík, socha, pálená hlina (vlastníctvo rodiny)
  • Žena v čepci, pálená hlina
  • Detvianka, pálená hlina
1936 
  • Pápež Inocent XI. pamätník, areál hradu Budapešť, bronz
  • Pomník hrdinom, Csegled
  • Pomník hrdinom, Badacsonytomaj
  • Pamätník Ľudovíta Košúta, Turín, Taliansko, bronz
1937 
  • Dve Pravňanky pri práci na poli, pálená hlina
  • Sediaci garbiar z Nitrianskeho Pravna, pálená hlina
1939 
  • Pápež Pius XII., busta, Rím, mramor
1944/45
  • Dievčenská hlava, pálená hlina
  • Portrét speváčky, pálená hlina
  • Sv. Notburg, pálená hlina
  • Sv. Tadeáš, pálená hlina

 

NEZARADENÉ DIELA:

  • Ležiaci akt, pálená hlina, Múzeum Bojnice
  • Sediaci akt, sadra, Múzeum Bojnice
  • Akt, sadra, Múzeum Bojnice
  • Rodina, pálená hlina, Múzeum Bojnice
  • Madona s dieťaťom, sadra, Múzeum Bojnice
  • Mních, pálená hlina, Múzeum Bojnice
  • Starý muž, pálená hlina, Múzeum Bojnice
  • Dievčatko s mašľou, pálená hlina, Múzeum Bojnice
  • Muž z Detvy, sadra, SNM - Múzeum kultúry karpatských Nemcov
  • Pravňanka, pálená hlina, Múzeum Bojnice
  • Ježiš, Bazilika Sv. Štefana Budapešť

Použitá literatúra:

  • Katarína Malečková, Výstava Jozef Damko vo fotografii, Nitr.Pravno 2002
  • Sochár Jozef Damko, Dr.Ondres Poss,CSc. - Mgr. Markéta Horváthová, Slovenské národné múzeum Bratislava 2002

 

 


 


Predpoveď počasia

dnes je: 21.7.2019

meniny má: Daniel

podrobný kalendár

Za obsah zodpovedá
Obec Nitrianske Pravno

webygroup
ÚvodÚvodná stránka