Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6 Prechod na navigáciu vodorovná

Slávni rodáci

Ján Roháč (1932 -1980)

Ján RoháčJÁN ROHÁČ A NITRIANSKE PRAVNO

Mnohí zo žijúcich obyvateľov Nitrianskeho Pravna poznali i jeho rodičov.
Po prvý krát sa s písomným materiálom o režisérovi Jánovi Roháčovi stretávame v regionálnej publikácii, v monografii o Nitrianskom Pravne, ktorá bola vydaná k 650 ročnici obce v roku 1985. Nepočítajúc odborné a popularizované články uverejňované o jeho práci v rôznych periodikách.
Viac ho poznali vo svete, kde žil a tvoril, v Prahe i v Bratislave, ako v jeho rodnej obci.
Dnes splácame dlh svojej doby výraznej režisérskej osobnosti, vraciame sa k jeho menu úprimne a radi, ktorého nositeľom je od roku 1993 divadelný súbor Janka Roháča. 
Vraciame sa k nemu s nádychom nostalgie a ľútosti, že sa tak nestalo počas jeho života, v rozkvete jeho tvorivých síl.
Ak slovenskí i český diváci nezabúdajú na jeho programy, kolegovia herci na spoločné chvíle pri práci, nech jeho rodáci nezabudnú na túto osobnosť slovenskej i československej televíznej i divadelnej tvorby, na režisérsku jednotku svojej doby.
Zrodil sa preto nápad práve v tejto obci spojiť jeho meno s festivalom zábavného divadla v jeho rodisku, kde divadelné tradície siahajú až do roku 1934, kedy sa po prvý krát zrodilo v našej obci slovenské ochotnícke divadlo.

Beáta Heldiová
OcÚ Kultúra

ETNOGENÉZA JÁNA ROHÁČA

Roháčovci patria k starousadlíkom na Hornej Nitre, resp. na rozhraní Nitrianskej a Turčianskej kotliny. Najstarší známy nositeľ tohto priezviska bol Melchior Roháč (2. pol. 16. storočia – 1622), rodák z Martina. Bol cirkevným hodnostárom, náboženským spisovateľom. Mal brata Juraja. Manželkou mu bola Agneša, rodená Planková.
Režisér Ján Roháč sa narodil 18. júna 1932 v Nitrianskom Pravne. Otec Kazimier, notár. Matka Emília, rodená Rusková. Brat Ing. Jozef, stavebný inžinier (ročník 1931). Sestra Mária, vyd. Ševčíková (1944), geologička. Manželkou Jána Roháča bola Zuzana, dcéra národného umelca E.F.Buriana, herečka a speváčka. Roku 1971 sa im narodila dcéra Katarína.
Študoval na reálnom gymnáziu v Prievidzi. V rokoch 1951 – 1955 študoval na Divadelnej fakulte AMU v Prahe. V rokoch 1954 – 1955 bol súčasne (ako študent) režisérom Divadla estrády a satiry v Prahe. V rokoch 1955 – 1957 bol režisérom Východočeského divadla v Pardubiciach, 1957 – 1959 Divadla ABC a v roku 1959 – 1961 režisér a istý čas aj šef Laterny magiky v Prahe. V rokoch 1961 – 1963 režíroval ako hosť v pražských a mimopražských divadlách, i v televízii. V rokoch 1968 – 1980 bol externým režisérom Česko-slovenskej televízie v Bratislave a v Prahe.
Už počas stredoškolských štúdií ako člen študentského samovzdelávacieho krúžku sa orientoval na režisérsku a hereckú aktivitu v gymnaziálnom divadelnom krúžku v Prievidzi (pod vedením prof. Richtera), kde režíroval Stodolovu Marínu Havranovú. Množstvo zábavných kabaretov v Nitrianskom Pravne a v Bojniciach. Hral v rôznych autorských kabaretoch a estrádach a zúčastňoval sa s nimi na slovenských a celoštátnych divadelných prehliadkach. Pravidelne prispieval do periodík vhodnými informatívnymi článkami. Svoj režisérsky talent uplatnil aj počas štúdií réžie v Prahe. Svojou invenciou prenikol do povedomia kultúrnej verejnosti ako výrazná a svojrázna režisérska osobnosť divadelnej, filmovej a televíznej produkcie, na ktorých participoval aj ako scenárista.
V Prahe si získal postupne meno nielen ako režisér divadelných inscenácií. Zaujali ho réžie, ktorými dominoval aj v zahraničí (Berlín). Obecenstvo zaujali jeho réžie v Divadle Semafor, jeho bravúrnym hereckým žonglérstvom a živým kontaktom medzi javiskom a hľadiskom. Jeho slovenské oči odhalili nové herecké dimenzie medzi hercom a divákom. Pre českú hudobnú tvorbu doslova objavil J. Šlitra a J.Suchého.
Spolupracoval aj s J.Werichom, M.Horníčkom, M.Kopeckým, M.Šimekom, J.Grosmannom, potom s M.Lasicom a J.Satinským. S M.Horníčkom bol spoluautor a režisér divadelných, neskôr televíznych Hovorov H.
Svojim umením zasiahol aj do hraného filmu. V roku 1957 v spolupráci s V.Svitáčkom nakrútil satirickú komédiu Koniec jasnovidky, ktorá bola daná z politických dôvodov do kín až v roku 1963. S Werichom a Svitáčkom nakrútil v roku 1964 hudobný celovečerný film Kdyby tisíc klarinetů … V Laterne magike režíroval aj program, s ktorým sa divadlo predstavilo na Svetovej výstave v Bruseli. Podobný program naštudoval pre EXPO 67 v Montreale, kde ho uviedli 420 krát. V jednom aj v druhom programe dominovala slovenská príroda a slovenské ľudové piesne. Montreálsky program premietali niekoľko tisíc krát na výstave Hemisfair v San Antoniu – USA.
Jeho režisérskou doménou bola televízia v Bratislave a v Prahe. Pre pražskú televíziu nakrútil hru G. Presissovej Gazdiná roba, potom to bol Čechovov Starostlivý otec, Maupassantov Miláčik, O'Henryho poviedkový prepis Harlemská tragédia, O'Casseya Usporená libra a hudobné zábavné programy, ktorých bolo niekoľko desiatok. Od roku 1977 s V. Menšíkom realizoval nový typ veľkých silvestrovských estrád, ktoré mali mimoriadnu priaznivú odozvu na Slovensku, ale aj v Českej republike.
Slovenský diváci nezabudnú na jeho inscenácie režírované v Bratislave (tv), ako napríklad hra V. Novotného Dovidenia Lucienne, potom desiatky zábavných programov.
Priekopníckou režijnou prácou bola séria hudobných, hudobno-zábavných, kabaretných či rozprávkových filmov aj pre deti. Režíroval operetu J.Offenbacha Parížsky život, hudobné grotesky ako napr. Večer s Černokňažníkom, ľudové zábavné relácie Soľ zeme, Srdienko moje, seriaĺ Rodný môj kraj … Nakrútil umelecko-dokumentárny film o svojom učiteľovi kreslenia Jozefovi Fodorovi. Bol majstrom vo využívaní filmových trikov a animácie pri nakrúcaní televíznych filmov Snehuliaci a Chrobáci. Jeho réžie sú základným profesionálnym stĺpom slovenskej a československej televíznej tvorby.
O Jánovi Roháčovi už počas jeho života písali mnohé periodiká, ako napr. Film a divadlo, Populár, Televízia, Život, Sloboda, Ľud, Práca, Pravda atď. Podpísal sa pod viac ako dvadsať titulov ako divadelný režisér. Všetky mali špičkovú úroveň. Svoje hra režíroval aj v Prahe výlučne po slovensky.

ŽIVOTOPIS

Absolvoval Divadelní fakultu Akademie múzických umění v Praze a již za studia se zaměřil k zábavnému (estrádnímu, revuálnímu) umění – spolupracoval s Divadlem estrády a satiry (později Divadlo satiry, pak Divadlo ABC). Působil v divadle v Pardubicích, pak v pražských scénách ABC, Laterna magica, varieté Alhambra (zde viz velmi úspěšnou revui Bukola aneb Vrahem je pachatel) a zejména v divadle Semafor, kde jeho režie pomáhaly vytvářet osobitý jevištní styl této vedoucí malé scény 60. a 70. let. Spolupracoval zde s Jiřím Suchým (Zuzana je zase sama doma, 1961, Dobře placená procházka, 1965 – též jako televizní film), Miroslavem Horníčkem (Hovory přes rampu, 1965, Recitál Horníček – Hegerová, 1966, Dva muži někde, 1972), skupinami Šimek – Grossmann a Šimek – Sobota (Besídka v rašeliništi, Zavěste, prosím, volá Semafor aj.).

Svůj smysl pro hudbu a zároveň pro nová média (v Čs. televizi pracoval od 1968) uplatnil v hudebním filmu Kdyby tisíc klarinetů (písničky Jiřího Šlitra a Jiřího Suchého, mezi herci-zpěváky četní interpreti ze Semaforu, režie Roháč spolu s Vladimírem Svitáčkem, 1965), hlavně však v dlouhé řadě televizních inscenací, pořadů, seriálů. K hudebně nejvýznamnějším patřily Písničky na zítra, pořady se semaforskými umělci Recitál I, II, Hovory H, dále revuální Přijela pouť aj. Nejvýraznějším příspěvkem k televizní a hudební poetice 60. a 70. let byly Roháčovy zfilmované písničky (Jezdím bez nehod, Marnivá sestřenice, Zčervená, Zhasněte lampióny, Život je pes); představují minipříběhy, jsou působivé dodnes a jsou pozoruhodným předchůdcem umění videoklipu. 

Roháč se stal zakladatelskou osobností v oblasti nových médií (podílel se na vzniku a programu Laterny magiky, spolupracoval na programu Kinoautomatu pro světovou výstavu v Montrealu, atp.) televizní zábavy, uplatnění hudby v televizi. Měl mimořádný smysl pro nové a zajímavé hudební a šířeji umělecké trendy, pro nastupující osobnosti, pro životní detail, ostrou pointu, efekt.

I.Lexika EJ 1990 (heslo Ivo Osolsobě). 
Universum. Všeobecná encyklopedie, 8. díl (Praha 2001).

II.Ostatní
Posledné interview s Jánom Roháčom (Ľud 7. 10. 1980).
Za priateľom (Nové slovo 30. 10. 1980). 
Rejžek, Jan: Bez Jána Roháče (Melodie 18, 1980, č. 12, s. 375).
K nedožitým padesátinám Jána Roháče (Mladá fronta 19. 6. 1982). 
Matzner, Antonín, Pilka, Jiří: Česká filmová hudba (Praha 2002). 

Ivan Poledňák

Televízna tvorba

1981 Kinoautomat Kobe RS  
1979 Vítejte v Bethelu R  
1978 Kontrola nemocného (TV) R  
1976 Traja chrobáci (TV) R *1975 podla fdb.cz
1972 "Byli jednou dva písaři" (TV film) R  
1970 Dlouhá bílá nit (TV FILM) R *1971 podla IMDB
  Návštěvní den č. 5 (TV) R  
  Návštěvní den č. 6 (TV) R  
  Návštěvní den M. Šimka a J. Grossmanna (TV) R  
1969 Návštěvní den č. 2 (TV) R  
  Návštěvní den č. 3 (TV) R  
  Návštěvní den č. 4 (TV) R  
  Tchýně (TV) R  
1968 Co nikdy nepochopím... (TV film) RSA  
1966 Kinoautomat: Člověk a jeho dům RA a technický scenár
  Dobře placená procházka (TV film) R  
1965 Recital [TV film] R  
1964 Kdyby tisíc klarinetů RS  
  Zlatý zub [TV film] R  
1963 Uspořená libra (TV film) RS  
  Harlémská tragédie [TV film] RS  
  Zdvořilý Woody - videoklip K.Gotta R  
1962 Žárlivost (TV film) RS  
  Zhasněte lampióny [TV film] RSA  
1960 Laterna magika II RSA INT: Magic Latern II
1957 Konec jasnovidce R INT: The End of the Fortune-Teller
? ZÁJEZD - Drupi a Zagorová R  


VYSVETLIVKY: 
R - Réžia
S - Scenár
A - Autor námetu
INT - Medzinárodný názov

FOTO:: Z cyklu Předčasná úmrtí: POSLEDNÍ GRÓF

Ján RoháčJán RoháčJán RoháčJán RoháčJán RoháčJán RoháčJán RoháčJán Roháč
Zdroj: internetové stránky Českej televízie

FOTO:: Zo súkromnej zbierky dcéry J.Roháča

Ján RoháčJán RoháčJán RoháčJán RoháčJán RoháčJán Roháč

SPOMIENKY KOLEGOV A PRIATEĽOV

- Miroslav Horníček: /Byli jednou dva písaři/ -

Máte na toto natáčení nějakou hezkou vzpomínku? Mám. Točili jsme za Roztokami u hotelu Maxmiliánka na konci Tichého údolí. Tam je statek, který vypadá velice francouzsky. A do těchto míst jsme jezdili denně půl roku: režisér Roháč, Jiří Sovák a já. Když jsme po ránu projížděli Tichým údolím, vždycky někdo v autě řekl: Kluci, což takhle po ránu tři malá piva! Řidič zajel do hotelu a později už nikdo neříkal tři malá piva, nýbrž tři piva. 

- Milan Wágner o Miroslavovi Šimkovi a Jánovi Roháčovi:

"Po smrti Jiřího Grossmana byl Slávek zdrcený, chtěl se vším praštit, chtěl se znovu vrátit ke kantořině, ale režisér Ján Roháč, který s oběma v Semaforu spolupracoval, ho přemlouval, aby pokračoval," vzpomíná Milan Wágner. 

- Miroslav Švandrlík (autor Čiernych baronov):

Na samém počátku Černých baronů bylo vyprávění o právě prožité vojně. Scházeli jsme se se spolužáky zdivadelní fakulty a pokoušeli se jeden druhého rozesmát. Tehdy řekl režisér Ján Roháč: "Švanda, o tom Terazkym musíš napísať! Oni ťa obesia, ale dielo bude na svete." 

- Karel Gott:

Brno, podzim 1963. Režisér Ján Roháč mi tehdy říká: "Kája, keď píšete tie autogramy, pozerajte sa ľuďom do očí." Víte, takovou drobnost. Podepisoval jsem se ve fofru, takhle jsem jim ty fotky házel zpátky, honem rychle, další a pak další. Celou kapitolu v knize bych mohl nazvat: Tady jsem udělal chybu. 

- Stella Zázvorková:

Režiséři Vladimír Svitáček a Ján Roháč. A oba mladí režiséři k ní vodili na návštěvu další své kamarády. Nikoli kvůli diskusím o umění, ani kvůli knihovně se vzácnými cizojazyčnými knížkami – vyhladovělí hosté se nejvíc obdivovali hostitelčinu umění kuchařskému. Však se jednou filmový tvůrce, jehož jméno se až o několik roků později začali učit diváci po celém světě, zamkl v kuchyni s kastrolem segedínského guláše a neodemkl, dokud lžíce nezvonila o dno. Můžete si myslet, jak ostatní návštěvníci tenkrát Miloši Formanovi spílali. Plačící Ján Roháč hořekoval: „Stelluška, toto sa nerobí… Nerobí!“ Jak však prozradil Miroslav Horníček, režisér Ján Roháč byl za své utrpení bohatě odškodněn: „Vzpomínám, jak jednou Stella pekla kachnu a dopekla ji asi v půl třetí v noci. Jelikož bydlela v takovém hereckém domě, kde bydlel i režisér Ján Roháč, tak ho zavolala, protože věděla, že se na tu kachnu těší. Janík samozřejmě, jakmile šlo o žrádlo, vstal, šel k ní a společně tu kachnu snědli. Když jsme potom byli v Montrealu, tak nás učil, ten blbec, dietu! Vždycky nám radil, co jíst, co ne – kolik čeho a podobně. Svitáček tehdy říkal: ,On nám bude vykládat o dietě! On, kterej u Stelly dostal málem infarkt po kachně!‘“ Ovšem i ke svému vyhlášenému umění se musela kuchařka propracovat. Víte, které jídlo uvařila úplně poprvé a kde tato lahůdka skončila? „Byla to rýžová kaše a čtrnáct dní k těm oknům nepřilétali ptáci!“ 

SPOMIENKY "PRAVŇANOV":

Spomienky pána Rudolfa Richtera, riaditeľa slovenskej školy v Nitrianskom Pravne, ktorý pôsobil na území obce v rokoch 1945 až 1951. 
Pán Rudolf Richter bol prvým režisérom ochotníckeho divadla, s ktorým sa mladý Janko Roháč, študent reálneho gymnázia v Prievidzi, stretáva priamo pri práci v divadelnom krúžku v Nitrianskom Právne. Svoju divadelnú aktivitu potom ďalej rozvíja aj v gymnaziálnom divadelnom krúžku.
Dnes už vyše osemdesiatročný pán Rudof Richter spomína aj spolu so svojou manželkou na Jankove prvé dotyky s ochotníckym divadlom a s prácou režiséra vôbec.
..."bol to vzorný chlapec", hovorí pani Richterová a manžel súhlasne prikyvuje, "veselý, zábavný a slušný, spolu so svojim bratom Jozefom chodili rovnako oblečení, jednoducho fešáci, nosili jednu aktovku a vždy sa ponáhľali na vlak.. " (obaja študovali na reálnom gymnáziu v Prievidzi)
..."ani nebolo počuť, žeby niečo vyvádzali, boli dobrí a ochotní. Všetci, čo v tej dobe chodili do kultúrneho domu, boli veľmi slušní.."
Tam sa schádzala mladá inteligencia a rozvíjala svoje záujmy, svoj talent.
Boli to Višňový kvet a Kozie mlieko, prvé divadelné tituly, v ktorých si Janko Roháč zahral.
Skúšky bývali v škole na jarmočnisku, tu prežíval Janko Roháč prvé dotyky s divadlom, i prvé dotyky s láskou, s úsmevom si spomína pani Richterová na Janka i jeho spoluhercov. V mysli sa vybavujú mená Vlastička Soukupová, Ela Vlčková, Gabika Paulová.
Akoby to bolo včera, malá divadelná izbietka v Koziom mlieku a Jankov výstup s Vlastičkou...
Spomienky plné citu a krásy, s radosťou a úsmevom sa strieda nostalgia a tichý smútok za veselým a vzorným chlapcom, lebo tak ho poznali obaja, pán a pani Richterovci a takým zostane v ich spomienkach navždy...
Zastavme sa nachvíľu práve pri predstavení divadelnej hry Kozie mlieko, kam nás vedú spomienky pána Richtera.
… " prvé predstavenie s nami Janko hral, ale na druhé neprišiel, odrazu ho nebolo. Vybral som sa do Roháčov za mamičkou. Nepustila ho, vraj on hrať nebude. Prejavil sa silný katolícky vplyv rodinného prostredia. Také boli začiatky Janka Roháča, ale na ďalšie predstavenie už prišiel. Otec Kazimír nemohol zasiahnuť, pán podnotár rešpektoval rozhodnutie mamičky, ale nakoniec to všetko dobre dopadlo..."
Dopadlo to viac, než dobre, výborne. Z Janka Roháča sa stala režisérska osobnosť svojej doby, stal sa oporou slovenskej i česko-slovenskej televíznej tvorby.
Odišiel v rozkvete svojich tvorivých síl 5. októbra 1980 v Prahe, ďaleko od svojej rodnej hornonitrianskej obce prekrásnej nielen kra­jinou, ale aj ľuďmi, ktorí sa tu narodili...
A my dnes oživujeme fragmenty spomienok v mysliach jeho rodákov, priateľov a známych...

Z obecnej matriky v Nitrianskom Pravne

"Ján Anton Alojz" uvádza matričný zápis úplné meno Jána Roháča, narodený v Nitrianskom Pravne 18. júna 1932.
Nahliadli sme do matričných zápisov uložených v matričnom obvode Nitrianske Pravno. Najstarší zápis v matrike umiestnený v tomto matričnom obvode je z r. 1895.
Rodičia Kazimír Jozef Ján Roháč notársky tajomník (obecný úradník) 31. ročný a matka Emília Roháčová rod. Rusková, 25 ročná.
Poďme ešte ďalej po Roháčovskej línii k starým rodičom.
Ak pôjdeme ďalej po Roháčovskej línii, zistíme, že otec Jána Roháča úplným vlastným menom Kazimír Jozef Ján sa narodil v r. 1901 rodičom - otcovi Jánovi Roháčovi, ako zamestnanie sa uvádza notár a Jozefe Roháčovej, rod. Turcelovej.
A tak by sme mohli pokračovať v etnogenéze Roháčovcov až snáď do 16.st., kedy sa po prvý krát objavilo v písomných materiáloch meno Roháč.

Vyberáme z obecnej kroniky

Z protokolárnych zápisov na prelome storočí (Prothoccollum Occulationum z r. 1835 až 1944), ktoré sú uložené na Obecnom úrade v Nitrianskom Právne možno jednoznačne potvrdiť faktografiu pôvodu rodiny Roháčovcov z Nitr.Pravna.
Janko Roháč pochádzal z notárskej rodiny. Jeho starý otec Ján Ro­háč, v obecnej kronike uvádzaný pod menom Johann, bol notárom od roku 1885 až do roku 1926. 
V kronikárskom zápise z 1. júla 1933 sa otec Jána Roháča, Kazimír uvádza už ako kancelárska sila a daňový pokladník. A od roku 1939 až do roku 1943 už ako notár.
Po roku 1945 v zápise z 19. mája už ako notársky tajomník. Vtedy prichádza do našej obce i pán Rudolf Richter, ustanovený ako riaditeľ štátnej ľudovej školy.
Citujeme z kroniky:
"Príchodom nového riaditeľa školy Rudolfa Richtera začína ožívať tiež kultúrna činnosť po stránke divadelnej..."
Roky 1945 až 1951 sú rokmi spolupráce pána režiséra Rudolfa Richtera a mladého herca ochotníckeho divadla Janka Roháča.
V roku 1951 odchádzajú obaja, pán Rudolf Richter do Prievidze a Janko Roháč na divadelnú fakultu do Prahy.

VIDEÁ

Karel Gott - Zdvořilý Woody

INTERNET:



ZDROJE: 
brožúrka „Ján Roháč a Nitrianske Pravno“, vydal Obecný úrad v Nitr.Pravne
www.imdb.com - International Movie Database
www.csfd.cz – Česko-Slovenská filmová databáze 
www.fdb.cz – Filmová databáze podporovaná min. kultúry ČR
www.cfn.cz – České filmové nebe 

 


 


Predpoveď počasia

dnes je: 19.9.2019

meniny má: Konštantín

podrobný kalendár

Za obsah zodpovedá
Obec Nitrianske Pravno

webygroup
ÚvodÚvodná stránka