Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6

Slávni rodáci

Alojz Diera (1879 - 1958)

Alois DieraUčiteľ, hudobník, organista, organizátor hudobného života. Napísal dejiny Nitrianskeho Pravna a okolia, ktoré zostali v rukopise a sú majetkom rodiny. V týchto dejinách sú zvlášť cenné mnohé biografické portréty význačných obyvateľov Pravna na prelome 19. a 20. storočia. Obsahujú podrobný popis rozvoja hudobného života koncom 19.storočia. V rukopise zanechal tiež množstvo básní a veršov, ktoré majú vzťah k Pravnu, jeho obyvateľom a ku blízkemu okoliu. Staršia povojnová generácia by si určite spomenula na nižšieho, okrúhleho, vždy dobre naladeného usmiateho pána, s typickou fajkou v ústach, ako na Dlhej ulici vedie dišputy s okoloidúcimi a vtipkuje o najnovších politických a spoločenských udalostiach. Tak si Pravno pamätalo na Alojza Dieru, bývalého učiteľa, kantora a organistu v Kľačne, ktorý posledné roky svojho života prežil v milovanom meste.

Alojz /nem. Alois/ Diera sa narodil 05.04. 1879, pochádzal z považovanej súkenníckej rodiny Dírahanzala a bol druhým zo štyroch synov. Jeho bratmi boli Anton, Eduard a Johann. Vyrastal v dome č. 325. v Legentli /dnešná Turčianska ulica, vedľa kanála, ktorý odvádzal vodu od súkenky, 4.dom za Zornicou smer Martin/. Podľa starého pravnianskeho zvyku rodička Anton Diera a Eleonóra r. Stiffel, pomýšľali v prípade druhorodeného syna na kňazské povolanie, ale hudobné nadanie a spev priviedli mládenca na inú dráhu. Cez prázdniny rád vypomáhal hrou na husliach v chrámovom orchestri. Jednej peknej nedele sa objavila v speváckom zbore aj Magdaléna Kusmann. Toto mladé dievča, Lenka /Lenki/, obdarené krásnym zvonivým hlasom sa stalo jeho osudom. Alojz prešiel k štúdiu učiteľstva, usilovne cvičil hru na klavír, absolvoval štúdiá, oženil sa s o rok mladšou Lenkou a okamžite prijal miesto učiteľa v Tužine. O pol roka vzal voľné miesto kantora v Malinovej /učiteľ a organista bolo v tej dobe na vidieku jedno povolanie – kantor. / V roku 1902 prijal voľné miesto kantora na ľudovej škole v Kľačne a tu pôsobil celý svoj profesionálny život – do roku 1934, kedy odišiel do dôchodku. Teda plných 32 rokov.

Keďže ako kantor /spevák/ mal o niečo slabší hlas, mimoriadnou oporou mu bola manželka, ktorá mala krásny znejúci soprán. Ako v spolužití, tak aj v práci došlo u nich k perfektnému súladu. On sa venoval prevažne hre na organ, teda sprievodu a ona prevzala spevácky part. Postupom času bola schopná zastúpiť svojho manžela v prípade nemoci pri omšiach aj na pohreboch. Pri pohrebe bolo zvykom, že po požehnaní mŕtveho pred domom nasledovala odobierka, pri ktorej musel organista/spevák okrem pohrebných piesní a spevov predniesť rozlúčkovú pieseň, ktorou sa zosnulý lúčil s rodinou a príbuznými. Pri tomto akte sa nesmel nik z rodiny vynechať. Tak sa dá vysvetliť, že manželia Dieroví veľmi dobre poznali príbuzenské pomery a vzťahy v celom Kľačne.

Ako mladý učiteľ ľudovej školy sa snažil preniesť svoju záľubu k hudbe a k prírode aj na svojich žiakov od začiatku svojej pedagogickej činnosti. Na pochôdzkach počas vyučovania učil deti spoznávať všetky druhy rastlín, kvetín a stromov. V skalke, ktorú založil na školskom dvore, rástlo niekoľko vzácnych exotických rastlín. V ovocnom sade, ktorý ležal pri ceste, spoznávali žiaci dobré tunajšie sorty ovocia, ktoré učiteľ ako náruživý pomológ štepil do stromčekov a tak neustále obohacoval aj o nové vyšľachtené druhy. Veľkou pýchou bola jeho kvetinová záhrada, v ktorej kvitlo od jari do jesene nespočetné množstvo druhov kvetín, predovšetkým Šípové ruže a Dálie.

Veľa času sa s deťmi venoval v škole spevu. V dolnej škole (pri kostole), ktorú viedol, sa vyučovali deti 1. až 3. triedy z dolného konca a stredu dediny. Horný koniec Kľačna mal hornú školu. Boli to silné ročníky. V šk. roku 1926/27 bolo napríklad v jednej triede 67 žiakov, čo nebolo ničím výnimočným. Diera sa pokúsil s týmto žiackym potenciálom zostaviť detský spevácky zbor. Pod vplyvom cirkevnej hudby sa s deťmi pustil aj do nacvičovania viachlasých kompozícii. Úspech na seba nenechal dlho čakať a tento detský zbor sa stal známym v širokom okolí.

Veľkou službou, ktorú pre Kľačno urobil, bola školská kronika. Na tejto pracoval ešte aj počas dôchodku a odovzdal ju cca 1941 vtedajšiemu učiteľovi. Bola to rozsiahla práca, ktorá obsahovala fakty nielen o založení školy a obce, ale aj bohatú zbierku gajdlanských povestí, ľudových piesní a prísloví. Celý obsah práce vtesnal krasopisným písmom do knižky, ktorá našla svoje miesto v školskej knižnici. Osud tejto vzácnej práce je - po zrušení školy a zbúraní školskej budovy v 70.rokoch - dodnes neznámy.

Učiteľské povolanie zanechal, ale „organovej lavice“ sa Diera ešte mnoho rokov nemohol a nechcel vzdať. Po odchode zo školy musel zaúčať svojich nástupcov, mnohí z nich boli neškolení organisti. Zoznamoval ich s tunajšími pohrebnými a cirkevnými piesňami, dokonca aj s priebehom jednotlivých liturgií. Vo veľké výročité sviatky a slávnosti rád prijímal pozvanie a vracal sa do Kľačna, aby sprevádzal sväté omše hrou na organe. V hre na organe nevyšiel ešte dlho z cviku, pretože v Pravne hrával cez pracovné dni na svätých omšiach ešte v pokročilom veku.
Po ukončení učiteľskej činnosti založil učiteľ Alojz Diera v Pravne miešaný mládežnícky spevácky zbor, v ktorom účinkovalo 20 mladých nadšených spevákov. Spievali v kostole na slávnostiach, často ich pozývali aj do okolia. Keďže dirigent sa umeniu vyznal, vedel zanietiť ľudí, úroveň spevu bola vysoká. Úspechy a uznanie na seba nenechali ani teraz dlho čakať. Po niekoľkých rokoch u neho spievalo viac ako 40 mladých ľudí a teleso pútalo pozornosť aj za hranicami okresu.
Alojz Diera prežil na dôchodku už pekných 10 zaslúžených rokov, keď sa cez jeho život – ako aj cez životy ostatných obyvateľov okolia a krajiny - prehnala strašná katastrofa v podobe druhej svetovej vojny. Tak sa stalo, že sa fronty stretli a záchranu pred červenou armádou museli tunajší Nemci – ktorí síce nemali s Hitlerom a fašizmom nič spoločné – hľadať v podobe úteku na západ. Aj učiteľ Diera s manželkou a najmladšou dcérou Gusti odišli na Šumavu a po skončení vojny sa cez Prahu vrátili do Pravna. Ako príslušníci nemeckej národnosti sa ale nesmeli vrátiť do svojho domu a tak hľadali útočisko u príbuzných v Bojniciach. Po krátkom čase sa vrátili do Pravna a ubytovali sa vo voľnom byte v dome Linkähaus na Prievidzskej ulici č.52 a nakoniec v Legentli vedľa rieky Nitry, do domu Ergonkähaus č.318. Stiesnená povojnová atmosféra nútila Dieru hľadať uplatnenie v písaní básní, v ktorých vyjadroval nálady a spomínal na časy pokoja a šťastia pred vojnou. Venoval sa domu, záhrade a rád navštevoval svoje deti, ktoré bývali v rôznych mestách na Slovensku. Ale najradšej bol doma v milovanej rodnej obci, pri svojej žene, kde vo veku 79 rokov, dňa 28.05.1958 Alojz Diera zomrel.

Rodina Alojza Dieru: manželka Magdalena r. Kusmann, zomrela vo veku 87 rokov 05.02. 1967. Syn Eduard (Edi), fotograf a hudobník, mal ateliér na rohu Dlhej a Mlynskej ulice, evakuoval do Nemecka, zomrel r. 1985, 80 ročný. Syn Ladislaus (Laci) pôsobil ako učiteľ a organista do konca vojny v Zbehoch pri Nitre. Po vojne, v čase nového režimu, bol donútený vykonávať nútené práce, ktoré zapríčinili jeho predčasnú smrť. 45 ročný zanechal 3 dcéry. Dcéra Augustína (Gusti), bola učiteľkou v materskej škole. Po evakuácii a návrate s rodičmi žila slobodná v Pravne a Prievidzi, umrela v domove dôchodcov na Bôriku v Pravne v roku 1994, vo veku 83 rokov. Syn Alojz (Loisi), výborný hudobník, chcel byť zverolekárom, žiaľ hneď po maturite v Prievidzi musel narukovať k „dobrovoľným oddielom“, neskôr ho vyhlásili za nezvestného a viac sa nevrátil. Pýchou rodiny bola dcéra Eleonóra (Norki) vydatá Horáček, vynikajúca klaviristka a profesorka Bratislavského konzervatória.

Alois Diera s rodinou (horný rad v strede)
Alois Diera s rodinou (horný rad v strede)

Biografické údaje zo života Alojza Dieru a jeho rodiny bolo možné spracovať na základe materiálov zozbieraných Mudr. Ernestom Paldaufom, ktoré sú súčasťou obecného archívu.

Mgr. Andrej Richter


 


Predpoveď počasia

dnes je: 11.12.2018

meniny má: Hilda

Za obsah zodpovedá
Obec Nitrianske Pravno

webygroup
ÚvodÚvodná stránka