Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6

Slávni rodáci

Venant Ceizel (1837 -1881)

Czeizel vo veku 50 rokovVENANT CZEIZEL

Pravniansky rodák, kňaz, mecenáš umenia a kultúry, zakladateľ výchovných a podporných spolkov a inštitúcií v krajine, zakladateľ a donátor VENANTINA – detskej opatrovne /materská škola/ a dievčenskej školy v Nitrianskom Pravne. Za zásluhy o rodnú obec mu predstavenstvo udeľuje Diplom čestného občana mesta so všetkými z toho vyplývajúcimi právami a privilégiami. Narodil sa v roku 1837, pripomíname si teda 180. výročie jeho narodenia.

Czeizel /v matrike Czaizell/ Venantius, kňaz szekesfehervárskej diecézy /Szekesfehervar = Stoličný Belehrad/. Narodil sa 2.apríla 1837, pochádzal zo živnostenskej rodiny. Jeho rodičmi boli Jozef a Anna Czeizel. Elementárnu školu navštevoval v Nemeckom Pravne. 
Prvú a druhú triedu gymnázia skončil v rokoch 1848/49 a 49/50 v Prievidzi, tretiu až piatu triedu potom v rokoch 1850- 53 v Banskej Bystrici. Po ukončení VI. triedy  na nitrianskom gymnáziu ho nitriansky biskup Imrich Palugyai /gy = ď/ prijal medzi seminaristov diecézy. Dva ročníky filozofie vyštudoval na nitrianskom biskupskom lýceu, teológiu študoval v troch diecézach na štyroch miestach. Príčiny, pre ktoré menil diecézy, neboli podstatného rázu. Totiž ak sa vážnemu, trochu vznetlivému mladíkovi nepozdávalo jednanie niektorého predstaveného alebo doberanie svojich druhov – spolužiakov, na konci školského roka vystúpil z diecézy a žiadal o prijatie inde. Tak sa stalo, že keď ukončil I.ročník teológie v Nitre, 25.septembra 1857 si vyžiadal vysvedčenie a prestúpil do banskobystrickej diecézy. Tu, ako aj v Nitre, dosahoval vynikajúci prospech, preto ho 11.septembra 1858 banskobystrický biskup Štefan Moyzes posiela do Pázmánea /Pázmáneum/, aby v štúdiu teológie pokračoval na viedenskej univerzite. Štvrtý ročník teológie ukončil opäť v Banskej Bystrici. V júli 1860  opúšťa Bystricu a odchádza do Budapešti, kde na radu svojho známeho žiada o prijatie do szekesfehervárskeho seminára. Ako hotový teológ študuje mravovedu a špeciálnu dogmatiku. Na konci I. semestra má z oboch predmetov výbornú známku a biskup Imrich Farkas ho 21.3.1861 vysväcuje za kňaza.    

Czeizel ako mladý kňazAko kaplán pôsobí Venant Czeizel na viacerých miestach: Etyek /ty = ť/, Vörösvár, Ráckeve, Adony /ny = ň/, Bodajk, Szekesfehervár – fara horné mesto, - fara vnútorné mesto. Pre jeho um, nadanie a pracovitosť mu biskup udelil titul čestného konzistoriálneho notára. Ako pomocník riadnemu notárovi získava veľa cenných skúseností a súčasne slúži aj cirkvi. Kým jeho dovtedajší ročný plat činil len 100 forintov, teraz mal ročne 500-600 forintov. Nielen že mal prostriedky na všetko nutné a užitočné, pre svoj skromný život mohol z usporených peňazí v rokoch 1869 a 1871 podniknúť dve veľké zahraničné študijné cesty. Na prvej navštívil Rijeku, Benátky, Veronu, Trentino, Innsbruck, Mníchov, Salzburg a Linz. Zážitky a skúsenosti z tejto cesty uverejnil v časopise Slobodná cirkev /Szabad Egyház/ pod titulom „Cestopisné poznámky a Cestopisy“. V roku 1871 cestoval po Nemecku, navštívil: Breslau /dnešný Wroclav/, Berlín, Magdeburg, Braunschweig, Hannover, Brémy, Hamburg, Wartburg, Weimar, Halle, Drážďany, Prahu a Brno.     

V auguste 1872 dostáva prvé miesto administrátora - správcu farnosti Törökbálint, o niečo neskôr odchádza späť do mesta Székesfehervár ako kaplán, kde ho za úspešnú činnosť na poli cirkevnom a spoločenskom obklopuje úcta spolubratov a verejnosti. Začiatkom apríla 1873 nastupuje ako zástupca za chorého kňaza do obce Soskut /Šoškút/, ktorej patrónom bola szekesfehervárska fara. Po úmrtí správcu koncom toho istého mesiaca ostáva Czeizel v obci naďalej a dňa 7.júna dostáva prezenciu /menovanie/, v ktorej veľkoprepošt Ignác Nyirák píše: „Dotáciu v Šoškúte dávame doterajšiemu administrátorovi Venantiovi Czeizelovi, ktorý vyniká bezúhonným životom, zriedkavou zbehlosťou v práci duchovného a inými výbornými vlastnosťami.“

Šoškút, ležiaci juhozápadne od Budapešti, bol v tom čase čisto slovenská obec. Jeho rímskokatolícke obyvateľstvo tvorilo so slovenskou obcou Pusztazámor jednu faru a žilo tam 2700 duší. Hlavným zdrojom príjmov kňaza v tejto obci bolo poľnohospodárstvo. Mal 62 katastrálnych jutár ornej pôdy a 36 jutár pasienkov. Svojmu priateľovi píše: „.....ak za 10 rokov len dvakrát je bohatá úroda, aj pri ročných výdavkoch 1000 forintov sa dá vyžiť, ak je úroda viackrát bohatšia, ostane aj nadbytok....“ Spomenul však aj to, že by mohol mať príjmy od veriacich z titulu služieb a cirkevnej dane, keby však toto všetko nezostalo len na papieri..... Veriaci boli povinní dávať fare aj hmotné dávky. V januári 1880 žiadali notár a richtár obce biskupa o povolenie vykúpiť sa z týchto záväzkov voči farárovi peňažnou sumou. Czeizel žiadal 800 forintov ročne v 4 splátkach ako aj 40 plnometrov dreva. Na výsledky jeho hospodárenia nebolo treba dlho čakať. Za jeho pôsobenia bola postavená nová fara s ústredným kúrením /1885/, záhradu a dvor dal na vlastné náklady obohnať novým, ozdobne kovaným železným plotom.     

Fara, ktorú postavil v meste Soskút /Maďarsko/

Czeizelovu činnosť duchovného charakterizovala horlivosť v apoštoláte, zmysel pre poriadok a čistotu. Na začiatku svojho pôsobenia mal jazykové ťažkosti ale postupne sa naučil a plynule hovoril jazykom svojich veriacich.Bol si vedomý svojich povinností, bol verným a mimoriadne obľúbeným pastierom svojich veriacich. Veľa vykonal pre rozkvet náboženského a spoločenského života ako aj v šírení vzdelanosti. Stopy jeho požehnanej činnosti bolo možno v Šoškúte sledovať aj po dlhých desaťročiach. Kostol, fara, škola, cintorín, ulice dokazujú, koľko pracoval a nakoľko vedel prebudiť vo svojich veriacich obetavosť vo vonkajších prejavoch úcty Stvoriteľovi. Počas jeho pôsobenia dostal kostol úplne nové vybavenie, zaobstaral nové hodnotné ornáty, dal vystavať svätý hrob a renovoval organ. Zaobstaral vežové hodiny a stav cirkevnej základiny počas jeho pôsobenia vzrástol z 2500 forintov na 11 000.    

Tamojšia ľudová škola zaznamenala za jeho pôsobenia rozkvet. Na jeho naliehanie sa rozšíril počet tried, otvorená bola „detská opatrovňa“ /vtedajšia podoba dnešnej materskej školy/. Plat učiteľov bol zvýšený a práca bola systematickejšia. Učiteľ - kantor bol oslobodený od povinností kostolníka a zvonára, na miesto ktorého bola prijatá osoba so slušným platom. Aj cintorín bol usporiadaný, obohnaný kamenným múrom, opatrený železnou bránou, uprostred cintorína bola v roku 1889 postavená pekne vyzdobená kaplnka. Taktiež ulice a chotár obce Šoškút zdobia kríže a sochy, umelecky vytesané z kameňa ktorý sa tu ťaží.

Dôsledkom častého styku s veriacimi bolo, že každého volal a poznal po mene. Czeizel ako človek mal skalopevný charakter a bol neoblomným. Pod jeho zovňajškom, vynucujúcim úctu sa skrývalo ušľachtilé vnútro. Vysoká chudá postava, tmavšia pleť a čierne vlasy boli v úplnom súlade s vážnosťou jeho charakteru, zdedeného po rodičoch. Jeho uzavretá a zdržanlivá povaha v prvom okamihu nebudila dôveru, ale pred dobrými ľuďmi sa čoskoro uvoľnil. Vtedy sa jeho srdce otvorilo, prejavila sa jeho dobrota, láska k ľuďom a vysvitlo, že je veľmi sčítaný a neobyčajne vzdelaný človek. Popri rozsiahlej činnosti si  našiel čas aj na to, aby sa sám vzdelával. Veľkú starostlivosť venoval poľnohospodárstvu a statok patriaci fare spravoval s chuťou a ozajstnou odbornosťou. Je možné konštatovať, že vytvoril vzorové hospodárstvo. Svoje príjmy sústavne zvyšoval jednoduchým životným štýlom a cieľavedomým hospodárením. Usporené peniaze vynaložil v prospech ľudí, na slávu Boha ako aj na podporu vedy  a umenia. Zúčastňoval sa aj spravovania obecných a župných záležitostí.
 

Mgr. Andrej Richter


 


Predpoveď počasia

dnes je: 22.11.2017

meniny má: Cecília

Ako ste boli spokojný s tohtoročným jarmokom?
 
 
33%

 
Počet hlasujúcich: 40

Za obsah zodpovedá
Obec Nitrianske Pravno

webygroup
ÚvodÚvodná stránka