Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6

Príroda v okolí obce

Príroda Nitrianskeho Pravna a okolia

Katastrálna výmera: 20 855 ha
Lesnatosť: 66,7%
Lesné oblasti: Malá Fatra, Žiar, Strážovské vrchy, Hornonitrianska kotlina
Hydrologické pomery: Horný tok rieky Nitry s prítokmi
Pedologické pomery: prevažujú hnedé pôdy
Drevinové spoločenstvá: Najzastúpenejšie s drevinou buk, ďalej smrek, borovica lesná, jedľa, javor horský, jaseň, dub zimný
Lesné vegetačné stupne:  Prevažuje bukový, vyskytujú sa od 2. (bukovo-dubový) po 6. (smrekovo-bukovo-jedľový)

 

Ochrana prírody a krajiny: 

Druh chráneného územia Názov chráneného územia Výmera (ha)
CHKO Strážovské vrchy 1923
NPR Vyšehrad 3
Natura 2000 - CHVÚ Strážovské vrchy 1923
Natura 2000 - CHVÚ Malá Fatra 450

 

Vzácne a ohrozené druhy rastlín a živočíchov:

Medveď hnedý Link sa otvorí v novom okne Orol skalný Link sa otvorí v novom okne Tis obyčajný Link sa otvorí v novom okne
Rys ostrovid Link sa otvorí v novom okne Orol krikľavý Link sa otvorí v novom okne Mečík škridlicovitý Link sa otvorí v novom okne
Mačka divá Link sa otvorí v novom okne Modlivka nábožná Link sa otvorí v novom okne Ľalia cibuľkovitá 
Vydra riečna Link sa otvorí v novom okne Fúzač alpský Link sa otvorí v novom okne Vstavačovité  Link sa otvorí v novom okne
Ďateľ čierny Link sa otvorí v novom okne Užovka stromová Link sa otvorí v novom okne Prvosienka pomúčená Link sa otvorí v novom okne
Jariabok hôrny Link sa otvorí v novom okne Slepúch lámavý Link sa otvorí v novom okne Tučnica obyčajná Link sa otvorí v novom okne
Sluka lesná Link sa otvorí v novom okne Salamandra škvrnitá Link sa otvorí v novom okne Žltohlav európsky Link sa otvorí v novom okne

 

Geologické pomery

Horné Ponitrie s dôležitešími zemepisnými údajmi.Územie horného Ponitria sa vyvíjalo v dvoch hlavných geologických obdobiach. V preddruhohornom období prebieha vývoj varisko-horskej sústavy a v období druhohôr a treťohôr nasleduje druhé obdobie vývoja, počas ktorého sa vyvíjali Karpaty ako súčasť Alpínskej horskej sústavy. Pravniansky výbežok kotliny je v celku úzky s úzkou nivou Nitry. Dosť veľkú časť dna pokrývajú náplavové kužele, najmä veľkých potokov tečúcich sem z Malej Magury — Tužinka, Chvojnička, Porubský potok, ktoré odtisli rieku Nitru k východnému okraju kotliny. Staré pleistocenné kužele sú z časti pokryté sprašovými hlinami. Žulové jadro Malej Magury je plášťovite pokryté rulou a napokon obklopené horninami podtatranského vývinu. V našej časti prevládajú kryštalické bridlice a granity, dosť sú zastúpené aj kremence. Ide o kyslé horniny, ktoré ovplyvňujú pôdnu reakciu, zvyšujú aciditu a tým aj zastúpenie kyslobytných elementov vo vegetácií. Jadro Žiaru je žulové, vrchol Vyšehrad (829 m) je z chočského dolomitu. Lúčanská Malá Fatra je z geologického hľadiska tvorená kryštalickým jadrom, prikrytým mocnými vrstvami slieňov a slienitých vápencov spodnej kriedy, budujúcich mierne modulovaný reliéf, charakteristický takmer pre celý hrebeň, vrátane Reváňa. Odlišný charakter má Fačkovský Kľak, ktorého vrcholové bralo je troskou vápencodolomitického chočského príkrovu.

Klimatické pomery

Rozmanitosť klimatických pomerov je v prvom rade zapríčinená orograficko-reliefnými pomermi, najmä veľkými rozdielmi relatívnych výšok. Kotlina Hornej Nitry predstavuje výbežok teplej klímy (v rámci SR), ktorá sem zasahuje cez strednú Nitru z Podunajskej nížiny. Naproti tomu najvyššie hrebene a chrbty južnej časti Lúčanskej Malej Fatry a Strážovskej hornatiny siahajú do oblasti chladnej klímy. Podstatná časť nášho územia patrí do oblasti mierne teplej klímy. Priemerná ročná teplota vzduchu najnižších častí kotliny Hornej Nitry je málo nad 8 °C, v Nitrianskom Pravne 8,3 °C, v najvyšších partiách nášho územia je niečo pod 4 CC. Priemerná teplota vzduchu od apríla do septembra sa v Nitrianskom Pravne pohybuje okolo 14,6 °C, vrcholová časť Kľaku málo pod 10 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok v Pravnianskom výbežku kotliny Hornej Nitry je okolo 800 mm, v Nitrianskom Pravne 805 mm. V mesiacoch od apríla do septembra spadne v Nitrianskom Pravne priemerne 446 mm zrážok. V najvyšších partiách pohorí Reváň — Kľak padá priemerne ročne vyše 1000 mm vodných zrážok, od apríla do septembra takmer 700 mm. Aj dĺžka trvania snehovej pokrývky je tu dosť veľká, priemerný počet dní so snehovou pokrývkou v oblasti Kľaku je vyše 160 dní.

Pre posúdenie veterných pomerov v našom území je málo podkladov. Vývraty a polomy, ktoré sa miestami vyskytujú vo vrcholovej časti Malej Magury v celku nepresahujú rozsah bežných horských oblastí Slovenska. Na najvyšších vrcholoch a hrebeňoch, najmä v úseku Reváň — Kľak, badať na stromoch vplyv mechanicky a fyziologicky účinných vetrov. Buky a javory sú v celku slabo ošľahané, kým smreky na skalných stupňoch sú dosť výrazne ošľahané od SZ.

 

Pôdne pomery

Teplé podnebie a dosť vysoké zrážky poskytujú na plochých častiach reliéfu s hlinitým substrátom vhodné podmienky pre vznik ilimerizovaných pôd. Náplavové kužele, ktoré uložili už spomínané potoky vytekajúce z Malej Magury, obsahujú kyslé horniny a málo jemnozeme. Poskytujú vhodný substrát pre vznik nenasýtených pôd, výskyt ktorých prezrádzajú aj kyslobytné elementy v rastlinných spoločenstvách. V pohoriach na nekarbonických substrátoch sú rozšírené hnedé lesné pôdy nenasýtené. Na veľmi strmých podťatých svahoch, ale i na iných skalných plochách na kryštaliniku v Malej Magure sa vyskytujú rankrové pôdy s kyslou reakciou. Na karbonických substrátoch, najmä na vápencoch a dolomitoch, sú všeobecne rozšírené humusovokarbonátové pôdy (rendziny). Ich bonita závisí obyčajne od hĺbky profilu. Na strmých svahoch sú spravidla plytké a skeletnaté. V bioklimatických podmienkach najvyšších polôh nášho územia sú pôdy ochudobňované o dvojmocné bázy (Ca a Mg). Na svahoch sú však stále doplňované z vápencového alebo dolomitového skeletu.

Rastlinná spoločenstvá

Množstvo vodných zrážok spolu i s geomorfologickými pomermi opodstatňujú začlenenie pravnianskeho výbežku kotliny do okrajovej zóny mezofilných dúbrav. Hoci Horná Nitra je okrajovou kotlinou nadväzujúcou na Podunajskú nížinu, dúbravy neprenikajú z pravnianskeho výbežku kotliny hlbšie do susedných pohorí ako u iných kotlín. Mezofilné dúbravy prechádzajú z kotliny do bučín, resp. jedľobučín, ktoré v pohorí Malej Magury suverénne prevládajú, čo možno pripísať aj pôdno-substrátovým pomerom, pretože acídny substrát lepšie vyhovuje jedli (Abies alba) ako buku (Fagus silvatica). Reliéf Malej Magury, aj keď je vertikálne dosť členitý, svahy sú spravidla hladké so slabým výskytom skalných foriem, preto je tu nedostatok skalných spoločenstiev. Sutinové lesy sú najmä tam, kde sú údolia silno zarezané a svahy veľmi strmé.

Pohorie Žiar sa vyznačuje hojným výskytom plochých širokých chrbtov až plošín, čo za daných klimatických pomerov plne vyhovuje rozvoju kvetnatých bučín. V kremencovom páse, ktorý nadväzuje na žulu, vyvetrávajú výrazné kopce s výskytom reliktných kyslých dúbrav. Nezalesnené bralá (Kľak) a skalné stupne poskytujú priaznivé podmienky litofytnej vegetácií. Zároveň je to aj oblasť hojného výskytu sutinových lesov. Na veľmi strmých svahoch sú pôdy plytké, skeletnaté, prípadne až sutinové (Reváň). Podporujú rozšírenie javorových bučín, resp. sutinových lesov.

Drevinovú skladbu dnešných lesov našej oblasti síce silno poznačil človek, vcelku je však výsledkom vývoja a vplyvu fyzicko-geografických činiteľov. V lesných porastoch pravnianskeho výbežku kotliny Hornej Nitry prevláda dub, hrab je v celku slabo zastúpený. Dúbravy sú z väčša výmladkové. Miestami sa vyskytuje borovica sosna, ako zvyšok vývojového štádia návratu lesa na odlesnené plochy. Do kotliny zbieha však aj buk s jedľou, prípadne bol vysadený smrek. Vlastná horská oblasť nášho územia je doménou bučín, prípadne jedľobučín. Na suchších karbonatických substrátoch, v lesoch poškodených niekdajším, poťažne súčasným pasením, prevláda buk, jedľa je tam slabo zastúpená. Na plytkých skeletnatých a sutinových pôdach sa v bučinách udržal primiešaný až vtrúsený javor horský, menej mliečny a obyčajne len vtrúsený brest horský. V hlbokých dolinách, na menej priepustnom substráte je viac zastúpená jedľa biela. Borovica sosna (Pinus silvestris) vďačí za svoju účasť v drevinnej zložke vegetácie najmä činnosti človeka. Jej výskyt sa viaže na niekdajšie pasienky a pasienkové lesy, prípadne opustené polia, na plochy, ktoré človek nemôže využiť pre pestovanie poľnohospodárskych kultúr, napríklad ryžovaním prekutanej časti náplavových kužeľov v oblasti Malinová — Chvojnica. Zarastanie pasienkov borovicou sosnou prebieha obyčajne priamo, bez štádia s borievkou obyčajnou (Juniperus communis), možno to pozorovať v oblasti Chvojnice i na okraji kotliny na východ od Solky, kde je dnes sosnový porast, ktorý nebol vysadený. Borovica býva primiešaná, prípadne aj prevláda, v niektorých smrekových kultúrach, býva vtrúsená až primiešaná v bučinách. Po buku najviac zastúpenou lesnou drevinou na našom území je smrek obyčajný (Pícea excelsa). Jedľa biela (Abies alba) ustúpila vplyvom rozsiahlych holorubov, ktoré robili vo zvlášť veľkom rozsahu veľkofirmy v prvých desaťročiach minulého storočia.

Živočíšstvo

Fauna Hornej Nitry z hľadiska zoografického má charakter Západokarpatských zoocenóz, t. j. okrem rozšírených stredoeurópskych druhov má značnú zložku osobitných karpatských foriem. Celá oblasť má charakter podhorský a stredohorský. Lesy sú bohaté na lesnú zver. Vyskytuje sa v nich jeleň karpatský (Cervus elaphus), srnčia a diviačia zver, rys ostrovid (Lynx lynx), medveď hnedý (Ursus arctos), tetrov obyčajný (Lyrurus tetrix), hlucháň obyčajný (Tetrao urogallus). Horný úsek rieky Nitry po obec Nedožery predstavuje pstruhové pásmo s výskytom pstruha potočného (Salmo trutta trutta morpha fário) a pstruha dúhového (Pa- rasalmo gaidnerii irideus).

Turistické možnosti

Pohoria obklopujúce Nitrianske Pravno ponúkajú kratšie či dlhšie vychádzky a túry. Medzi najčastejšie turistické ciele patria Reváň, Kľak, ktorý nemajúc v širokom okolí výškovej konkurencie, pôsobí s efektným vrcholovým bralom veľmi impozantné a ponúka široký rozhľad na hornú časť Nitrianskej kotliny. Pestrosť geologického podkladu, široké zastúpenie vápencov a dolomitov, značné výškové rozdiely, to všetko sú predpoklady pre početnosť rastlinných druhov. V porovnaní s floristicky pomerne chudobnou ostatnou časťou Lúčanskej Malej Fatry sú Kľak a Reváň vďačným poľom pôsobnosti pre botanika i potechou pre oči turistu. O záujme odborníkov svedčí aj pobyt švédskeho vedca Gôrana Wahlenberga, ktorý tu botanizoval v 19.storočí (v r. 1813) i dlhoročná činnosť univerzitného profesora J. M. Nováckeho, ktorý sa botanickému výskumu Reváňa a Kľaku venoval systematicky, najmä počas svojho pôsobenia v Prievidzi v rokoch 1936 — 1940.

Na území Fačkovského Kľaku a Reváňa sú v nižších polohách vyvinuté bučiny a vo vyšších polohách je primiešaný smrek a jedľa. Bučina má podhorský charakter, je pomerne dobre zachovaná a zaberá podstatnú časť územia. Ide najmä o kvetnatú bučinu (Fagetum herbosum) s dominantným Deväťsilom bielym (Petasites albus), ktorá je dobre vyvinutá na severozápadnom svahu Reváňa v páse 800 — 1 000 m. V kernatom stupni sa vyskytujú javor horský (Acer pseudoplatanus), ostružina malina (Rubus ideus), jarabina vtáčia (Sorbus aucupária), lykovec jedovatý (Daphne mezereum), ruža ovisnutá (Rosa pendulina). V bylinnom podraste významnejšími druhmi sú deväťsil biely, konopáč obyčajný (Eupa- torium cannabinum), mačucha cesnačkovitá (Adenostyles alliariaex), mliečnik mandľový (Euphorbia amygdaloides), veternica hájna (Ane- mone nemorosa), črievičník papučka (Cypripedium calceolus), vstavač hlavatý (Orchis globulosa), chochlačka dutá (Corydalis cava), pakost smradľatý (Geranium róbertianum), marinka voňavá (Asperula odorata). Medzi krovinatými javormi horskými a kerovitými aj stromovitými bukmi Reváňa je bujná vegetácia. Rastie tu aj u nás vzácna škarda sibírska (Crepis sibirica), ktorá patrí medzi najpozoruhodnejšie zaujímavostí Hornej Nitry. Crepis sibirica je horský karpatský element rázu eurázijského. Je to typická sibírska rastlina, ktorej ereál dosahuje svoju hranicu na Morave, vo východných Alpách alebo v subarktickej Európe. V jej spoločnosti je potrebné spomenúť ešte výskyt ľalie zlatohlavej (Lilium mar- tagon), je tu zvonček klbkatý (Campanula glomeráta), králik chochlíkatý (Chrysanthemum corymbosum), pichliač lepkavý (Clrsium erisithales). Na vrchole Reváňa sú rozsiahle horské lúky s porastom žltohlava európskeho (Trollius europeum), prilbice pestrej (Aconitum variegatum), prilbice žltej (Aconitum lycoctomum), zvončeka karpatského (Campanula carpatica). Veľmi zaujímavá a pestrá vegetácia je na vrchole Fačkovského Kľaku. V jeho hrebeňových vrcholových skalách a na východnom úbočí vrcholu sa nachádzajú čučuriedkové bučiny (Myrtillo — Fagetum) a významná druhová kombinácia: buk lesný (Fagus silvatica), čučoriedka obyčajná (Vaccinium myrtillus) brusnica pravá (Vaccynium vitis- idaea), chlpaňa lesná (Lusula silvatica), valeriana trojená (Valeriana tripteris), čermel lesný (Malonophyrum silvaticum), konopáč obyčajný (Euparthorium canabinum), starček Fuchsov (Senecio fuchsii). Na dolomitových a vápencových skalách rastie zvonček maličký (Campanula pussila), kortúza Matthiolova (Cortusa Matthiolii), horec luskáčovitý (Gentiana Asclepiadea), horec Clusiov (Gentiana clusii), tučnica alpínska (Pinquicula alpina). Vo Fačkovskom sedle rastie šafrán Heuffelov (Crocus heuffelianus).

Pestrá a bohatá je i živočíšna ríša Kľaku. Chodník križujú stopy jeleňa (Cervus elephus) a srnčej zveri. Diviaky často vystupujú až na vrcholovú lúku Reváňa a v neskorej jeseni nechávajú pravidelne svoje odtlačky v čerstvom snehu i medvede (Ursus arctos). Skrytým pre náhodného návštevníka takmer nepozorovateľným životom tu žije rys (Lynx lynx), divá mačka (Felis silvestris) a na riečkach i potokoch vydra riečna (Lutra lutra). Bežná je líška (Vulpes vulpes), vyskytuje sa i kuna hôrna (Martes martes), viacero druhov drobných hlodavcov a v nižších polohách zajac (Lepus Europaeus). Z vtákov okrem bežných druhov, ako sú ďatle, drozdy, sýkorky, sojka obyčajná, havran čierny hniezdi v oblasti Kľaku, krkavec čierny (Corvus corrax), jariabok hôrny (Tetrastes bonasia) a hlucháň obyčajný (Tetrao urogallus). V odbornej literatúre sa uvádza i hniezdenie orla krikľavého (Aquila pomarina) pri Kľačne a vzácneho bociana čierneho (Ciconia nigra) v okolí Vrícka. Plazy sú zastúpené jaštericou obyčajnou (Lacerta agilis), jaštericou živorodou (Lacerta vivipara) a dnes už pomaly zriedkavou zmijou obyčajnou (Vipera berus). Vodných tokov je tu málo a preto i zastúpenie obojživelníkov je chudobné. Pozornosť si zasluhuje salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), ktorú najmä na jeseň možno pozorovať pri potôčku nad chatou Výskumného ústavu petrochémie, priamo na značkovanom chodníku. Z pestrého spoločenstva bezstavovcov spomenieme iba najzaujímavejšie. Slimák obyčajný (Helix pomatia) a cikáda trnková (Cicadetta tibielis) sú reprezentantmi teplomilných živočíchov a ich výskyt na Kľaku patrí k najexponovanejším. Krásne sfarbený fúzač alpský (Rosalia alpina) sa vyskytuje v bukových lesoch na Reváni. Nad Vríckom sa vyskytuje vzácny motýľ jasoň červenooký (Parnassius apollo). Krásna a vzácna je príroda na Kľaku a jeho najbližšieho okolia, aby takou i zostala, boli vrcholové partie Kľaku a Reváňa na rozlohe 85,71 ha v roku 1965 vyhlásené za Štátnu prírodnú rezerváciu.

Druhým najnavštevovanejším miestom blízkeho okolia Nitrianskeho Pravna je chránená prírodná pamiatka (1973) s významným archeologickým náleziskom, dolomitový Vyšehrad (829 m), kde na teraskách a kamenistých stráňach nachádzame niekoľko teplomilných druhov, ktoré sú vlastne najvýznamnejší zástupcovia ináč až neobyčajne chudobnej flóry tohto skalnatého dolomitového vrchu. V trhlinách rastie slezinník rutovitý (Asplenium ruta-muraria), slezinník červený (Asplenium trichomanes), na skalách a v skalnej sutine rozchodník biely (Sedum al­bum) a skalnica srsnatá (Sempervivum hirtum). Zo stromov a krov okolo skalných výstupkov a na teraskách je najväčší buk lesný (Fagus silvatica), mukyňa obyčajná (Sorbus aria), lieska obyčajná (Corylus Avel- lana), borovica lesná (Pinus silvestris), smrek obyčajný (Picea excelsa).

Pri opise prírody Nitrianskeho Pravna a jeho okolia treba spomenúť ešte rašelinatú lúku (miestny názov Kurucká), asi km od obce Malinová na západ pod Malou Magurou, juhozápadne od odvalu bývalého ryžoviska „Roboty" vo výške asi 350 m nad morom, ktorá sa tiahne pozdĺž horskej bystriny až po úpätie východného výbežku Malej Magury nad Malinovou. Je 350 — 400 m dlhá a široká 25 — 40 m, miestami až 40 — 60 m. V minulosti dominujúcim zjavom tu bola mäsožravá rastlina rosička okrúhlolistá (Drosera retundifolia), ktorej výskyt ustúpil s odvodnením rašelinatej lúky.

Zdroj článku: Kniha Nitrianske Pravno z roku 1985
Autor článku: RNDr. Mária Stiffelová
Použitá literatúra: 

  • Dostál, J., 1958: Klíč k úplné kvétené ČSR, Nakl. ČSAV, Praha. Hogen, Q., Koncepcia životného prostredia v okrese Prievidza. Lukniš, M., (ed), 1972: Slovensko, Príroda II, Obzor, Bratislava.
  • Novácky, J. M., 1946: Fytogeografický obraz Horne] Nitry, odtlačok z Prírodovedného zborníka, časopis Prírodovedného odboru MS, ročník I., číslo 1 — 2, Turčiansky sv. Martin.
  • Novacký, J. M., 1948: Vegetačné pomery Reváňa a Kľaku v Malej Fatre, odtlačok do Zborníka Vysokej školy poľnobosp. a lesného inžinierstva v Košiciach, ročník I. kni'ha 1 Košice.
  • Plesník, P., 1966: Lesná pokrývka v oblasti Nitrianske Pravno — Cičmany — Vrícko. Suza, I., 1932: Vrcholová kvétena Minčolského Kľaku, Slovensko — Príroda XXV. Straková — Striežková, M., 1982: Stručný prehľad vegetácie k botanickým exkurziám na hornom Ponitrí, Horná Nitra — vlastivedný zborník 10, Osveta Martin.

 


Autor videa: Viliam Lešík

Fotogaléria - Zvieracia ríša 

Autor fotografií: Ronald Znášik


 

FLÓRA

bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 
bez názvu
bez názvu
bez názvu
bez názvu

 
 

 


Predpoveď počasia

dnes je: 24.11.2017

meniny má: Emília

Ako ste boli spokojný s tohtoročným jarmokom?
 
 
32%

 
Počet hlasujúcich: 41

Za obsah zodpovedá
Obec Nitrianske Pravno

webygroup
ÚvodÚvodná stránka