Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6

Dom R.Haronika Vyšehradné

Dom Rastislava Haronika

V dome č. 898 je malé múzeum bývania, tradičného odevu a keramická dielňa /Keramika Haronika/.
Dom patrí keramikárovi Rastislavovi Haronikovi. Rekonštrukcia domu (na snímke) mu trvala takmer 20 rokov. V roku 1993 za záchranu tejto stavby získal cenu Europa Nostra, ktorú udeľuje dánsky princ. V dome zriadil súkromné múzeum. Je v ňom zbierka keramických nádob, ale aj rôzne ľudovoumelecké predmety z kovu, dreva, kože či textilu. Majiteľ tam má aj zbierku starých krojov, ktoré dokáže vlastnoručne opraviť.
V dome sa zachovala aj pôvodná čierna kuchyňa. Len málo sa ich zachovalo v takejto podobe. Je to stredoveký spôsob prípravy jedál na otvorenom ohni. Kuchyňa má kamennú klenbu, ktorá keď sa rozohriala, slúžila aj ako pec. Varilo sa na priamom ohni v hrncoch alebo kotlíkoch s nožičkami. Zaujímavé je, že dym stúpal do hornej časti miestnosti, v kúte ktorej bol široký komín ústiaci pod sedlovú strechu. Tam sa dym voľne rozplýval a zároveň konzervoval krov.

Dom Rastislava Haronika

Vyšehradnianska rarita s cenou EUROPA NOSTRA

Stredoslovenská dedinka Vyšehradné sa vďaka zanietenosti, šikovnosti a trpezlivosti Rasťa Haroníka dostala na kultúrnu mapu Európy. A to vďaka tomu, že získal cenu a diplom medzinárodnej organizácie EUROPA NOSTRA. Cena bola udelená "za príkladné zrekonštruovanie dedinského obydlia v tradičnom duchu". "Bol to ničím nenahraditeľný pocit, keď medzinárodná európska organizácia udeľovala ceny a diplomy a jednu z tých cien som mohol prevziať ja," povedal Rastislav Haroník, človek, ktorému učarovali staré časy. Ale pekne po poriadku. 

Keď byt zbierke nestačí
Ako tento absolvent bratislavskej strednej umeleckej priemyslovky prišiel na myšlienku kúpiť viac než zanedbaný dom v čase, keď sa úcta k starému obmedzovala len na návštevu skanzenov a múzeí? Rasťo Haroník ešte ako študent začal zbierať starú keramiku a zaujímal sa o staré ľudové remeslá : "Ešte v detstve som stretol drotára, vyšívačku, ktorá svoj kroj ešte nosila, košikára, kováča. Spolu s návštevou SNM v Martine to boli veľmi silné zážitky. Hneď v ten deň som sa stal vášnivým zberateľom keramiky - cestou z Martina som nazbieral kopu črepov, ktoré opatrujem dodnes a stále ich zbieram. To bolo v roku 1965." Po čase zistil, že už doma v činžiaku nemá ani kúsok miesta, kde by mohol ukladať ďalšie cenné kúsky svojej zbierky. Po celom Slovensku dlho hľadal dom, ktorý by bol zaujímavým objektom ľudovej architektúry a ktorý by neskôr mohol premeniť na svojské múzeum. Stará chatrč blízko rodnej Prievidze bola práve to, čo hľadal. 

Čas sa zastavil
Dom, ktorý si Rasťo vyhliadol, patril kedysi roľníkovy a predstavoval klasický nemecký typ obydlia. Túto stavbu si cenil aj pre jej starobylosť - jaj fasáda sa datuje rokom 1873. Pamiatkarov dom nenadchol, jeden z architektov, ktorý mal chalupu neďaleko radil."Zbytočne do toho investovať, dom sa onedlho zrúti." Rasťovi však tieto slová ešte akoby pridali viac síl a nadšenia. Staré fotografie ukazujú skôr zrúcaninu ako dom. Rekonštrukcia trvala niekoľko rokov, lebo nový majiteľ robil všetko za vlastné peniaze a s pomocou svojich priateľov. Dnes dom každému, kto ide okolo, padne do oka. 
Keď Rasťo dokončil rekonštrukciu, pristavil v zadnej časti keramickú dielničku, v ktorej spolu s matkou pracoval pre bratislavský ÚĽUV. Po rokoch úsilia je dnes už všetko tak, ako si predstavoval. 

Dom na život, i na ukážku
V prednej izbe akoby sa zastavil čas. Všetko, čo je v nej, je verná kópia starodávnej izby starého sedliackeho domu. Pohľad s pitvora odhalí čiarnu kuchyňu. Múzeum, expozícia starého nábytku, náradia, keramiky, krojov, riadu. Ak majiteľ niečo zoženie či kúpi a je to poškodené, sám si to opraví. "V Nitrianskom Pravne sa mi podarilo založiť krúžok nadšencov, ktorých zaujímajú staré textilné techniky. Robili sme spolu už rekonštrukcie súčastí, ale aj celých krojov." 
Pre Rasťa je každodennou samozrejmosťou, že ctí kultúrne tradície nášho národa. Trocha ho však mrzí, že mladí ľudia na Slovensku sa o našu históriu a kultúru zaujímajú len veľmi málo. "Tým, že sa spájame s Európou, by sme mali viac dbať na našu osobitosť a nie opičiť sa po každom cudzom výstrelku. Hoci naša história nieje práve bohatá na tzv. vysoké umenie, náš ľud oplýval úžasnou tvorivosťou. Všetky možné odvetvia a činnosti dokázal povzniesť na to, čomu dnes hovoríme ľudové umenie. a naň môžeme byť právom hrdý. Hoci tieto veci dnes mladých veľmi nezaujímajú, vždy ma poteší, keď dokážem zaujať skupinu študentov svojou zbierkou a prednáškou. Rozprávam im o skutočnom živote tých, čo tu boli pred nami. Mali veľmi ťažký život, bol to skutočný boj o prežitie, dnes si to len s veľkými problémami dokážeme vôbec predstaviť. Hoci sa dnes ľudia sťažujú na životné podmienky, v skutočnosti sa nikdy tak ľahko a pohodlne nežilo."


Vynález storočia - elektrická pec
Aj keď Rasťo žije starými časmi, je to človek dnešnej civilizácie. Výdobytky modernej techniky ako mobil či internet ho spájajú s okolitým svetom. Ale predsa, kde sa cíti ukotvený viac - v súčasnosti či v minulosti?
"Žijem v 21. storočí a považujem sa za súčasného človeka. Rád si však robím výlety do minulosti návštevou múzea či rôznymi činnosťami typickými pre staré časy. Napríklad milujem pečenie chleba v starej storočnej peci, ktorá je v mojom múzeu. A za najpraktickejší vynález dneška považujem elektrickú pec na vypaľovanie keramiky riadenú počítačom. Jednoducho - zapnem pec a môžem ísť spať. No aj napriek tomu si chcem postaviť aj poľnú pec v záhrade a vyskúšať si na vlastnej koži, ako im to "pálilo" v minulosti" - usmieva sa majster. 
Starý rodinný dom vo Vyšehradnom môžete navštíviť aj vy, pulzuje životom. Uvidíte v ňom spomínanú storočnú pec, ktorá je stále funkčná a slúži tomu, na čo bola postavená - chlieb z nej je chutný a chrumkavý. Uvidíte veľa iných zaujímavostí, ktoré vás prenesú do starých čias, ktorých sprítomnenie potrebuje občas každý z nás. Len si nájsť trocha času a napokon možno v sebe poctíme záchvevy hrdosti, pokory i obdivu - pocitov, ktoré dnes prežívame v celkom iných súvislostiach.

Článok je prebratý z mesačníka JEDNOTA 1/2008.

Interiér izby


 


Predpoveď počasia

dnes je: 26.9.2017

meniny má: Edita

Ako ste boli spokojný s tohtoročným jarmokom?
 
 
32%

 
Počet hlasujúcich: 31

Za obsah zodpovedá
Obec Nitrianske Pravno

webygroup
ÚvodÚvodná stránka