Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5 Prechod na navigáciu Hlavné menu 6

Reportáže

Reportáže z kultúrnych podujatí

24.6.2017 - Tradičný Pravniansky jarmok - 26. ročník

Záplava ľudí v obecenstveNajväčšou akciou v našej obci čo sa týka počtu účinkujúcich, účastníkov a trhovníkov (tento rok približne 100) je Tradičný Pravniansky jarmok, konaný vždy okolo Jána. Prípravy prebiehajú už od začiatku kalendárneho roka. Účinkujúcich navrhuje kultúrna komisia a na pracovníčke kultúry je už vybaviť všetko ostatné. Trhovníci si svoje žiadosti na predaj môžu zasielať tak tiež od začiatku februára do uzavierky. Povolenie ktoré obdržia od Ocú ich oprávňuje zúčastniť sa jarmoku. 

Dňa 23.júna - deň pred akciou - vládol čulý ruch ako na Obecnom úrade tak aj v spoločnosti Obec s.r.o. Stavali sa stany, krájalo sa mäso, cibuľa, zemiaky na guláš pre účinkujúcich.

Zavčas ráno 24.06. 2017 už od 4:00 hasiči umiestňovali trhovníkov na námestí SNP a počas celého dňa dohliadali na poriadok a boli  k dispozícií pracovníkom OcÚ. O desiatej sme slávnostne otvorili jarmok.

Doobedie patrilo viac menej deťom zo ZUŠ, MŠ, Tanečnej školy Diamonds a z Malej Lubenej. Po nich sme sa započúvali do melódií dychovej hudby Pravňanka. Jarmočná tombola nemohla chýbať. O tretej popoludní nám spríjemnili jarmok Kandráčovci, po nich zatancovala tanečná skupina Fantastic, Poluvská muzika tu mala tiež množstvo svojich poslucháčov a na záver to bola kapela Funky Emotions. Počasie nám vyšlo, nálada bola skvelá aj vďaka Vám všetkým účastníkom tradičného Pravnianského jarmoku. Neostáva mi nič iné len všetkým zúčastneným poďakovať za skvelú atmosféru a o rok dovidenia.

M.Vaňová

Projekt podporil TSK

Pozrite si záznam z otvorenia tohtoročného jarmoku, na ktorom sme Vám priblížili, ako to vyzeralo s jarmokmi v našej obci v minulosti, aké remeselnícke cechy tu mohli predávať a ako to celkovo v minulosti fungovalo:

Pállffy ako dedičný zemepán obnovil 25. septembra 1651 na žiadosť mešťanov ich staré výsady. Uznal práva Nitrianského Pravna na výročné výkladné jarmoky s ktorých jedným je aj výročný jarmok na sviatok sv. Jána Krstiteľa 24. júna.

Významným letopočtom je pre dejiny Nitrianskeho Pravna rok 1779 keď 4.augusta bola uzatvorená medzi zemepánom Jánom Pálffym a zástupcami mestečka v čele s richtárom Jakubom Filkornom tzv. večná zmluva, podľa ktorej od 1. januára 1780 boli mešťania Nitrianskeho Pravna za 3000 zlatých ročne pozbavený všetkých poddanských povinností i dávok a bolo im prepožičané právo užívať zemepánske regálie. Medzi ne patrilo po tri štvrtiny roku, výčap piva a pálenky, jatka a výsek mäsa, vyberanie trhových poplatkov po celý rok.

Ťažba zlata v Nitrianskom Pravne priaznivo ovplyvnila nielen kúpyschopnosť obyvateľstva ale aj rozvoj remesiel, takže Nitrianske Pravno bolo v poslednej tretine 16. storočia popredným strediskom remeselnej výroby so siedmimi cechmi.

Cechoví majstri, v snahe udržať si svoje trhy a hospodárske postavenie, dovoľovali mimo cechovým, alebo z iného mesta prichádzajúcim remeselníkom predaj výrobkov jedine na výročnom jarmoku po zaplatení odškodného miestnemu cechu.

Hrnčiari:

Hrnčiarstvo patrilo k najstarším špecializovaným remeslám. Pre každodenné potreby širokých ľudových vrstiev sa vyrábali rozmanité druhy úžitkového riadu z hliny, ktorá bola pre svoju pomerne ľahkú prístupnosť a spracovateľnosť dlho základným materiálom. K hrnčiarstvu neoddeliteľne patrí hrnčiarsky kruh. Ktorý znázorňovali a svojom cechovom znaku je tam tiež džbán a rôzne pomôcky na spracovávanie hliny.

Súkenníci:

Remeselná výroba súkna. Na území Slovensku sa rozvíjalo od stredoveku popri domáckej výrobe a patrilo medzi najvýznamnejšie remeslá, vyrabajúce nielen pre miestne, ale aj vzdialenejšie trhy Uhorska. Hlavnými oblasťami súkenníckej výroby na Slovensku boli Považie, horné Ponitrie a tri slobodné západoslovenské mestá: Skalica, Pezinok a Modra. Najväčšiu časť súkenníckej výroby na území Slovenska tvorilo hrubšie sedliacke alebo halenové súkno prírodnej farby. Na cechovom erbe vidíte tri člnky

Kováči:

Kováčstvo,ktoré tvorilo najdôležitejšiu zložku pri spracovávaní kovov v ľudovej kultúre, vyžadovalo pomerne veľkú špecializáciu,poznatky technológie výroby, množstvo získanej suroviny a všestranne kvalifikovaného remeselníka. K ich práci nepochybne patril oheň a fyzická sila, ktorou opracovávali roztavené železo až na požadovaný tvar. 

Krajčíri:

Krajčíri šili pre všetky vrstvy obyvateľstva od vysokej aristokracie až po mestskú chudobu a zo všetkých druhov látok, od jemného súkna cez brokáty a hodváby až po domáce plátno.
Krajčírske cechy patria k tým, v ktorých pracovalo najviac majstrov a jednotlivými storočiami ich počet ustavične vzrastal. Pre cechy krajčírov platili prísne zásady, ako napr. šaty, ktoré začal šiť jeden majster, nesmel dokončiť druhý. Ďalej nesmeli šaty ušité na objednávku predávať voľne na trhu, s výnimkou starých šiat.

Mäsiari:

Najstaršie cechy mäsiarov vznikali v banských a kráľovských mestách. Mäsiarsku dielňu tvorila miestnosť na spracovanie mäsa, udiareň, predajňa, mimo dielne postavená drevená ľadovňa. K mäsiarskej usadlosti patrili chlievy pre ošípané. Patrónom mäsiarov bol sv. Matej, ktorého ako mučeníka usmrtili sekerou.

Kožušníci:

Kožušníci šili z kožušín oviec, jahniat, líšok, vlkov a medveďov podšívky do zimných kabátov, kožušinové vesty bez rukávov, kožuchy siahajúce po pás, po kolená i po členky, bundy, mentieky obtiahnuté súknom, zriedkavejšie aj rukavice a prikrývky. Počtom cechov a dielní patrilo od stredoveku k najrozšírenejším remeslám na Slovensku. 

Obuvníci:

Obuvníci boli najpočetnejší remeselníci vo všetkých župách okrem Oravy. V roku 1890 bolo v slovenských župách 14 167 obuvníckych a čižmárskych dielní. Ako remeslo sa vyvinulo v 19. storočí zo ševcovstva. Po zrušení cechov vznikli v roku 1873 obuvnícke priemyselné spolky.

 

Úvod z iného uhla: 

 

Vystúpenie detí z MŠ: 

 

Ukážky z vystúpenia detí z MŠ, ZUŠ a DH Pravňanka: 

 

Vystúpenie detí zo ZUŠ: 

 

Vystúpenie SZUŠ Diamonds: 

 

Vystúpenie SZUŠ Diamonds: 

 

Kandráčovci

Kandráčovci - Kalinka

 

Poluvská muzika


 
Ako ste boli spokojný s tohtoročným jarmokom?
 
 
32%

 
Počet hlasujúcich: 31


Predpoveď počasia

dnes je: 26.9.2017

meniny má: Edita

Ako ste boli spokojný s tohtoročným jarmokom?
 
 
32%

 
Počet hlasujúcich: 31

Za obsah zodpovedá
Obec Nitrianske Pravno

webygroup
ÚvodÚvodná stránka